Týžďeň siedmy+ týždeň ôsmy: Træt men lykkelig

30.9.2013

Tak na začiatok, veľmi sa ospravedlňujem za vynechanie minulotýždňového blogu. Nestíham. Nič. Mám kopu aktivít- chodím do školy, do jazykovky, na skauting, na tréningy. Popri tom sa snažím tráviť čo najviac času s rodinou, lebo sú super. Tak som proste musela minulý týždeň niečo vypustiť a zlizol si to blog. Ale ani fakt, že nestíham veľa vecí, čo by som rada stíhala a som strašne unavená nemení nič na tom, že som stále veľmi spokojná.

Od minulého pondelka do tohto utorka som namiesto školy chodila na kurz dánčiny do susedného mesta. Bolo to pokračovanie toho augustového kurzu. Bolo veľmi milé zase stretnúť všetkých tých skvelých ľudí a počuť, že nie som sama, čo sa má dobre. Nebolo to len sedenie nad knihami, robili sme kopu zaujímavejších vecí, napríklad varenie typických dánskych dobrôt. Ale mám pocit, že mi to dosť pomohlo aj po jazykovej stránke. Teraz ma čaká tá ťažšia časť- donútiť sa rozprávať.

Minulú stredu som sa dozvedela, že mám novú spolužiačku, výmennú študentku z Talianska. Je to celkom príjemné mať v triede niekoho, kto je v rovnakej situácii ako ja a chápe ma.

Minulý piatok som po jazykovke dobrovoľne išla do školy, lebo sme mali Fredagscafé, takú akciu, na ktorej si môžeš kúpiť pivo alebo nejaké breezery a proste len sedíš v škole a kecáš s kamarátmi. A keď je pekné počasie (čo minulý piatok bolo), hrá sa futbal. Každá trieda si postaví tím a ostatní spolužiaci ich odušu povzbudzujú. Aj keď moja trieda väčšinu zápasov prehrala, bolo to pekné popoludnie.

V sobotu sme boli na rodinnej oslave („sesternicine“ dvanástiny) na juhu Dánska. Začalo sa to dobre, celá rodina (vrátane babky a dedka) vyšla na školské futbalové ihrisko a hrali sme rundbold. No ale po návrate dovnútra sa moje nadšenie z oslavy zmenšilo. Obklopená pätnástimi Dánmi som celý večer sústredene počúvala ich rozhovory a snažila sa zachytiť čo najviac slov. A už dávnejšie som pri počúvaní dánskych rozhovorov prišla na to, že ma dosť baví počúvať intonáciu jednotlivých ľudí a na základe toho si utvárať názor nie len o tom, čo hovoria, ale aj o nich samotných. Takže v konečnom dôsledku som sa nenudila až tak, ako som očakávala.

V stredu sa zase začal školský stereotyp. Ráno vstanem, nachystám sa, sadnem na bicykel a idem do školy. Odsedím si pár hodín (väčšinou robím nejaké gramatické cvičenia na internete), potom príde angličtina, španielčina alebo matika, tak sa aktívne zapájam a potom si zase odsedím pár hodín. Mám ale pocit, že každým dňom rozumiem viac a viac. A ešte stále ma škola neprestala baviť.

V piatok som mala super brigádu. Na škole, kde je moja hostmama riaditeľkou, mali takzvané „gala“, čo je taká akcia, na ktorej sa študenti aj učitelia pekne oblečú, spolu sa v škole navečerajú a potom idú tancovať dánske tradičné tance. Potrebovali do kuchyne niekoho, kto by umýval a utieral riady, tak sme aj so sestrou išli. A okrem toho, že som si veľmi slušne privyrobila, potrénovala som aj dánčinu, lebo ani jedna z tých troch tiet kuchárok, čo tam sa nami boli poriadne nevedela po anglicky, tak na mňa celý večer pokrikovali niečo po dánsky.

A nedeľa bola super deň. Ale že ozaj. Bola som na mieste, ktoré nemôže žiadny správny návštevník Dánska vynechať- v Legolande. 

Legoland bol síce pôsobivý, ale ešte viac ako z horských dráh, vodných atrakcií, úžasných Lego sôch a zmenšených dánskych pamiatok postavených z Lega, som sa tešila zo svojej spoločnosti. Bola som s mojou českou Kačenou. Ona by bola super aj keby nebola Češka, ale fakt, že sa s ňou môžem rozprávať po slovensky ju posúva na stupnici obľúbenosti ešte o kúsok vyššie. No ale to, že mi rozumie má občas aj nevýhody, napríklad také, že o nej nemôžem napísať nič zlé, pre prípad, že by toto čítala :P Ešte aj počasie nám na náš výlet vyšlo, na toto ročné obdobie bolo až neobyčajne teplo a ani len nespŕchlo, čo bolo naozaj veľké šťastie. Takže nedeľa bola celkovo na jednotku s hviezdičkou (alebo na 12, ak známkujeme po dánsky :D).

Už pred pár týždňami som prišla na to, prečo mi tu ten čas tak strašne rýchlo beží. Nie je to len tým, že sa mám naozaj dobre, ale aj tým, že vždy mám v dostatočne blízkej budúcnosti niečo, na čo sa veľmi teším. Už mám za sebou takmer dva mesiace, ale mám pocit že som tu sotva päť týždňov. Ak to takto pôjde aj naďalej, ani sa nenazdám a budem si baliť kufre. Bŕŕŕŕŕ, ale na to teraz radšej ani nepomyslieť, veď mám pred sebou ešte deväť mesiacov, za ktoré zažijem kopu vecí. A ak budú aspoň spolovice také dobré ako prvé dva, tak sa naozaj mám na čo tešiť.

A keďže mi už klipkajú oči a frekvencia môjho zívania sa stále zvyšuje, nezostáva mi nič iné, len sa s Vami na dnes rozlúčiť a popriať Vám, aby ste do októbra vykročili tou správnou nohou. Majte sa super ;)

Hej hej,

Čeky

Týždeň šiesty: Dáni

15.9.2013

Ďalší týždeň ubehol ako voda. Môj život začína nadobúdať stereotyp. Aj keď som prežila ďalší skvelý týždeň, porozprávam vám o ňom len stručne.

Okrem každodenného chodenia do školy, ktoré ma ešte stále baví, som tento týždeň zavítala na stretnutie miestnych skautov. A bola som uchvátená. Ich priestory sú neporovnateľné s našimi. Obrovská budova pri lese, za ňou veľká trávnatá plocha a malé búdky s všemožným náradím. Program bol tiež veľmi zaujímavý a čerešničkou na torte boli dve obrovské pizze, ktoré sa tam z ničoho nič objavili. No proste, môj prvý dojem z dánskeho skautingu je výborný a určite to nebolo posledný krát, čo som ich navštívila.

Dnes sme mali ďalšiu exchange student akciu, tento krát to bol bicyklový výlet. Prešli sme 40 kilometrov a prvý krát som bola naozaj rada, že v Dánsku nie sú žiadne kopce. Bolo super zase stretnúť zahraničných kamarátov, s nimi je to vždy iné ako s Dánmi. My exchange studenti sa navzájom veľmi dobre chápeme a bez toho aby sme sa poznali dlho a dobre vieme, že sa na seba vždy môžeme obrátiť.

Obávam sa, že podrobnejší opis môjho týždňa by mohol byť pre čitateľa nudný, preto som sa rozhodla napísať pár viet o niečom inom...

Pred odchodom do Dánska som mala o obyvateľoch tejto krajiny len veľmi nejasnú predstavu. Z toho čo som o nich počula, som si ich predstavovala ako chladných, držiacich si odstup a nie veľmi priateľských blonďákov, ktorí  vedia výborne po anglicky. Šesť týždňov denno-denného kontaktu s nimi však zmenilo moju predstavu. Tak vám teraz poviem niečo o tom, ako na mňa Dáni zapôsobili, ako ich vnímam a akú mám o nich predstavu teraz.

Dáni milujú plánovanie.

Každý presne vie o koľkej treba čo urobiť, aby sa všetko stihlo, učitelia presne vedia koľko času z hodiny čím strávia, študenti dostanú k niektorým domácim úlohám okrem zadania aj čas, ktorý je podľa učiteľa potrebný na ich napísanie, aby si vedeli naplánovať, ktorú úlohu kedy spravia.

Dáni sú veľmi ochotní pomáhať.

Nie často ponúknu pomoc sami, ale ak ich o ňu požiadaš, vynasnažia sa ti pomôcť ako môžu. A to teraz nehovorím o mojej rodine a kamarátoch, ale o mojom širšom okolí a o náhodných ľuďoch na ulici.

Dáni radi vysvetľujú cudzincom akí sú Dáni.

Dáni milujú chlieb.

Chlieb je základnou zložkou dánskej kuchyne. Je sa na raňajky a na obed. Večera je síce vždy teplá, ale aj tak sa veľmi často začína chlebom s maslom.

Dáni výborne hovoria po anglicky.

Od mladšej a strednej generácie som to očakávala, ale vždy ma dostane, keď na mňa ľudia po šesťdesiatke spustia plynulou angličtinou. Ale tak majú na učenie sa angličtiny oveľa lepšie podmienky ako my. Hodiny angličtiny v škole sú úplne iné ako u nás, žiadna gramatika, len čítanie textov a ich následné rozoberanie. A televízne programy, ktoré nie sú originálne dánske nie sú prekladané, sú po anglicky s dánskymi titulkami (čomu sa ja osobne veľmi teším, lebo môžem s rodinkou pozerať telku bez toho, aby mi museli pravidelne referovať, čo sa deje).

Dánske dievčatá sa na seba veľmi podobajú.

Vysoká štíhla postava, dlhé blond vlasy, úzke rifle, bežecké Nike tenisky a taký divný špeciálny ruksak, to sú slová, ktorými sa dá opísať snáď každé druhé dánske dievča. Raz som bola presvedčená o tom, že na autobusovej stanici vidím svoju sestru (ktorá je vysoká, chudá a blonďavá), ale až keď som podišla kúsok bližšie, zistila som, že to nie je ona.

Dáni milujú sladkosti.

A tie ich sladkosti sú naozaj skvelé, čo je pre nás exchange studentov veľmi nebezpečné, lebo pribrať počas exchange roku je oveľa ľahšie ako pribrať doma.

Dáni milujú svoju vlajku.

Je veľa domov, ktoré majú vlajku v záhrade, vlajka sa objavuje v televíznych reklamách a na narodeninovej oslave sú schopní dať ju na všetko možné.

Dáni zbožňujú hranie kariet.

A to nie len decká, ale aj dospelí. Majú takú super kartovú hru, čo sa volá 500 a hrajú to pri každej príležitosti. Na začiatku som pravidelne prehrávala, teraz je to už o niečo lepšie.

Dánov veľmi baví učiť cudzincov povedať vetu: “Rød grød med fløde.“

Túto vetu sa ma snažil naučiť už všelikto- rodina, spolužiaci, rodičia mojich kamarátov, učiteľky dánčiny. A veľmi sa bavia, keď sa to cudzinci snažia vysloviť. Okrem tých prečiarknutých óčok je táto veta plná aj takzvaných „soft d“, ktoré sú pre nás, nedánov, sakramentsky zložité a keď ich počujeme z úst Dána, sme presvedčený o tom, že namiesto d vyslovil l.

Nič z toho, čo som o Dánoch napísala nemusí platiť úplne všeobecne, sú to len moje dojmy, postrehy a doterajšie skúsenosti.To je odo mňa na dnes všetko, prajem vám aspoň spolovice toľko šťastia, koľko ho mám ja J

Hej hej,

Čeky

Týždeň piaty: Jeg elsker Danmark!

8.9.2013

Päť týždňov. To je dosť dlho na to, aby som si obľúbila ľudí, ktorých dennodenne stretávam. Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla na ranné venčenie psov a každodenné jazdenie na bicykli. Je to dosť dlho na to, aby som namiesto súvislého nezrozumiteľného hovoreného textu začala rozoznávať jednotlivé slová. Päť týždňov je dosť dlho na to, aby som sa naučila orientovať v meste dostatočne na to, aby som sa vedela dostať kam potrebujem.  Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla, že na obed sa jedáva chlieb, ale aj na to, aby som sa naučila, že každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. Je to dosť dlho na to, aby ma Dáni presvedčili, že nie všetci sú chladní ako ich rána. Je to dosť dlho na to, aby som sa už necítila ako na výlete, ale ako v normálnom živote. Je to dosť dlho na to, aby ma začínalo prekvapovať, že som ešte stále absolútne spokojná, šťastná a nič mi nechýba. Päť týždňov stačí na to, aby som mohla s istou povedať: „Jeg elsker Danmark!“

Môj piaty týždeň sa začal super víkendom. V piatok sme boli všetci exchange students na stredovekom festivale u nás v meste. Samotný festival by nebol až taký skvelý, keby tam neboli skvelí ľudia. A celý večer som strávila s mojou českou Katkou, takže som sa vytešovala z používania slovenčiny. Aj sobotu som strávila v milej spoločnosti. Spolu s Katkou a Nemkou, ktorá tu tiež bola minulý rok ako exchange student a rozhodla  sa tu zostať, sme išli na pláž. Je super mať hneď v meste také príjemné, pokojné a pekné miesto.

Oddýchnutá po víkende som bola pripravená zase sa pobrať do školy. Druhý školský týždeň mám už za sebou a na moje vlastné prekvapenie tam chodím deň čo deň radšej. Každým dňom sa mi prihovorí viac spolužiakov, hodiny sú lepšie a lepšie, lebo sa zapájam viac a viac.

Prvé tri dni v tomto týždni však neboli bežné školské dni. Robili sme skupinové projekty o imigrácii. Aby sme tam my cudzinci len tak nesedeli a neusmievali sa na pracujúcich Dánov, vytvorili sme samostatnú skupinu (Argentínčanka, Mexičan a ja) a každý z nás pracoval na projekte o imigrácii vo svojej krajine.

V pondelok som bola na prvej hodine kurzu pre cudzincov tuto u nás v meste. Bolo nás tam len päť, všetci sme sa už navzájom poznali a bolo to viac o klebetení ako o dánčine, ale aj tak bolo super byť s ľuďmi, ktorí prežívajú to čo ja. A aj tu máme super učiteľku. Cestou domov (ktorú som absolvovala samozrejme na bicykli) som zažila prvý poriadny dážď. Domov som síce prišla mokrá ako myš, ale aj tak s úsmevom na tvári, lebo som si povedala, že počasie ma už považuje za Dána, tak sa rozhodlo, že ma už nebude šetriť.

V utorok som išla do knižnice so spolužiačkou, ktorá tam pracuje a pomohla mi nájsť detské knižky v dánčine. Také tie s veľkými písmenami a veľa obrázkami. Tak som si nejaké vybrala a teraz sú mojou náplňou počas nekonečných hodín dánčiny.

Piatok bol mimoriadne úspešný školský deň, lebo som sa na každej hodine aktívne zapájala. Mala som prvú hodinu biotechnológie a bola som veľmi milo prekvapená tým, ako ma to bavilo. Boli sme v labáku, za ktorého vybavenie by sa podľa mňa nemusela hanbiť ani nitrianska nemocnica a pripravovali sme nejakú látku, v ktorej pekne rastú baktérie. Počkáme, kým nám vyrastú a potom ich budeme pozorovať.

V piatok večer sme mali školskú party. Podľa pôvodného plánu som sa mala pred jej začatím stretnúť so spolužiačkami doma u jednej z nich a mali sme tam ísť potom spolu, lenže kvôli nečakaným a nepredvídaným okolnostiam sa to muselo na poslednú chvíľu zrušiť. Zhodou šťastných udalostí som sa však dostala na inú before-party. Všetci tam síce boli z vyššieho ročníka a poznala som tam len jednu babu (a to nie tú, u ktorej to bolo), ale aj tak tam bolo super a spoznala som kopu nových ľudí. No a tá party, to bola paráda. Prekvapená je slabé slovo na to, aby vystihlo ako som sa cítila, keď som sa dozvedela, že na pôde školy čapujú pivo a predávajú breezery. A na takejto akcii sa aj z chladných dánskych teenagerov stala milá, otvorená a komunikatívna banda super ľudí.

Tak, to by bolo všetko o mojom ďalšom skvelom týždni. Na záver mi zostáva už len zapriať Vám toľko šťastia, dobrej nálady a skvelých dní, koľko mám ja J

Hej hej,

Čeky