Týždeň šiesty: Dáni

15.9.2013

Ďalší týždeň ubehol ako voda. Môj život začína nadobúdať stereotyp. Aj keď som prežila ďalší skvelý týždeň, porozprávam vám o ňom len stručne.

Okrem každodenného chodenia do školy, ktoré ma ešte stále baví, som tento týždeň zavítala na stretnutie miestnych skautov. A bola som uchvátená. Ich priestory sú neporovnateľné s našimi. Obrovská budova pri lese, za ňou veľká trávnatá plocha a malé búdky s všemožným náradím. Program bol tiež veľmi zaujímavý a čerešničkou na torte boli dve obrovské pizze, ktoré sa tam z ničoho nič objavili. No proste, môj prvý dojem z dánskeho skautingu je výborný a určite to nebolo posledný krát, čo som ich navštívila.

Dnes sme mali ďalšiu exchange student akciu, tento krát to bol bicyklový výlet. Prešli sme 40 kilometrov a prvý krát som bola naozaj rada, že v Dánsku nie sú žiadne kopce. Bolo super zase stretnúť zahraničných kamarátov, s nimi je to vždy iné ako s Dánmi. My exchange studenti sa navzájom veľmi dobre chápeme a bez toho aby sme sa poznali dlho a dobre vieme, že sa na seba vždy môžeme obrátiť.

Obávam sa, že podrobnejší opis môjho týždňa by mohol byť pre čitateľa nudný, preto som sa rozhodla napísať pár viet o niečom inom...

Pred odchodom do Dánska som mala o obyvateľoch tejto krajiny len veľmi nejasnú predstavu. Z toho čo som o nich počula, som si ich predstavovala ako chladných, držiacich si odstup a nie veľmi priateľských blonďákov, ktorí  vedia výborne po anglicky. Šesť týždňov denno-denného kontaktu s nimi však zmenilo moju predstavu. Tak vám teraz poviem niečo o tom, ako na mňa Dáni zapôsobili, ako ich vnímam a akú mám o nich predstavu teraz.

Dáni milujú plánovanie.

Každý presne vie o koľkej treba čo urobiť, aby sa všetko stihlo, učitelia presne vedia koľko času z hodiny čím strávia, študenti dostanú k niektorým domácim úlohám okrem zadania aj čas, ktorý je podľa učiteľa potrebný na ich napísanie, aby si vedeli naplánovať, ktorú úlohu kedy spravia.

Dáni sú veľmi ochotní pomáhať.

Nie často ponúknu pomoc sami, ale ak ich o ňu požiadaš, vynasnažia sa ti pomôcť ako môžu. A to teraz nehovorím o mojej rodine a kamarátoch, ale o mojom širšom okolí a o náhodných ľuďoch na ulici.

Dáni radi vysvetľujú cudzincom akí sú Dáni.

Dáni milujú chlieb.

Chlieb je základnou zložkou dánskej kuchyne. Je sa na raňajky a na obed. Večera je síce vždy teplá, ale aj tak sa veľmi často začína chlebom s maslom.

Dáni výborne hovoria po anglicky.

Od mladšej a strednej generácie som to očakávala, ale vždy ma dostane, keď na mňa ľudia po šesťdesiatke spustia plynulou angličtinou. Ale tak majú na učenie sa angličtiny oveľa lepšie podmienky ako my. Hodiny angličtiny v škole sú úplne iné ako u nás, žiadna gramatika, len čítanie textov a ich následné rozoberanie. A televízne programy, ktoré nie sú originálne dánske nie sú prekladané, sú po anglicky s dánskymi titulkami (čomu sa ja osobne veľmi teším, lebo môžem s rodinkou pozerať telku bez toho, aby mi museli pravidelne referovať, čo sa deje).

Dánske dievčatá sa na seba veľmi podobajú.

Vysoká štíhla postava, dlhé blond vlasy, úzke rifle, bežecké Nike tenisky a taký divný špeciálny ruksak, to sú slová, ktorými sa dá opísať snáď každé druhé dánske dievča. Raz som bola presvedčená o tom, že na autobusovej stanici vidím svoju sestru (ktorá je vysoká, chudá a blonďavá), ale až keď som podišla kúsok bližšie, zistila som, že to nie je ona.

Dáni milujú sladkosti.

A tie ich sladkosti sú naozaj skvelé, čo je pre nás exchange studentov veľmi nebezpečné, lebo pribrať počas exchange roku je oveľa ľahšie ako pribrať doma.

Dáni milujú svoju vlajku.

Je veľa domov, ktoré majú vlajku v záhrade, vlajka sa objavuje v televíznych reklamách a na narodeninovej oslave sú schopní dať ju na všetko možné.

Dáni zbožňujú hranie kariet.

A to nie len decká, ale aj dospelí. Majú takú super kartovú hru, čo sa volá 500 a hrajú to pri každej príležitosti. Na začiatku som pravidelne prehrávala, teraz je to už o niečo lepšie.

Dánov veľmi baví učiť cudzincov povedať vetu: “Rød grød med fløde.“

Túto vetu sa ma snažil naučiť už všelikto- rodina, spolužiaci, rodičia mojich kamarátov, učiteľky dánčiny. A veľmi sa bavia, keď sa to cudzinci snažia vysloviť. Okrem tých prečiarknutých óčok je táto veta plná aj takzvaných „soft d“, ktoré sú pre nás, nedánov, sakramentsky zložité a keď ich počujeme z úst Dána, sme presvedčený o tom, že namiesto d vyslovil l.

Nič z toho, čo som o Dánoch napísala nemusí platiť úplne všeobecne, sú to len moje dojmy, postrehy a doterajšie skúsenosti.To je odo mňa na dnes všetko, prajem vám aspoň spolovice toľko šťastia, koľko ho mám ja J

Hej hej,

Čeky