Týždeň jedenásty+ týždeň dvanásty+ týždeň trinásty: Tre måneder

6.11.2013

Veru, už sú to tri mesiace. Môj život je už zabehnutý, už ma veci prekvapujú oveľa menej často a nad bežnými vecami sa nadchýnam oveľa menej. Ale aj tak sa vždy nájde niečo, čo ma vytrhne zo stereotypu, niečo, na čo sa môžem tešiť, niečo, vďaka čomu sú moje dni ešte krajšie.

Ale začnime tam, kde som naposledy skončila. Posledných pár dní jesenných prázdnin som strávila v Kodani, kam som sa veľmi tešila, lebo som na ňu mala len tie najkrajšie spomienky. Asi som sa tešila viac ako bolo treba, lebo po príchode do Kodane som bola celkom sklamaná. Počas prechádzania sa centrom so všetkými pamiatkami som nevedela dostať z hlavy jednu myšlienku: „Čo sa mi na tej Kodani minule tak páčilo?!“ túto otázku sa mi podarilo zodpovedať až na druhý deň. Vyšlo slniečko a zo šedého pochmúrneho mesta sa stala presne tá krásna Kodaň, ktorú som mala uloženú niekde hlboko v kotrbe. Okrem všetkých turistických „must see“ sme sa vybláznili (a poriadne vymrzli) v zábavnom parku a navštívili rodinného priateľa, ktorého perfektná angličtina a skvelý zmysel pre humor spôsobili, že túto návštevu som považovala za príjemnú aj ja a nie len moja rodina.

Po skončení prázdnin sa zase začala normálna škola. Teda nie úplne normálna, lebo jedna taká teta zo školy sa rozhodla, že dva týždne musíme (my znamená exchange studenti) chodiť do školy bez počítačov. Jej dôvody na toto rozhodnutie nebudem príliš rozoberať, ale jej cieľom bolo vraj to, aby sme sa viac sústredili na hodiny, aby sme viac počúvali a aby sme sa viac stali súčasťou triedy. Dosiahla tým však presný opak. Bez počítaču sa nedá v dánskej škole robiť nič. Na každú hodinu potrebujeme dokumenty, články, obrázky, prezentácie, videá, ktoré nám učitelia zavesia na internet. Počas týchto dvoch týždňov sme vždy museli niekoho otravovať, aby sme aspoň tušili, o čom sa ostatní bavia. Ďalšia vec, pri ktorej sme bez počítača stratení, je prekladanie. Keď mám možnosť poprekladať si kľúčové slová napísané na tabuli a vygoogliť si o tom niečo po slovensky, mám predstavu  o tom, čo sa deje. Ale takto sme boli úplne stratení. A ďalšia vec  je, že ak nemôžeme robiť to, čo robí zvyšok triedy, väčšinou trávime čas robením gramatických cvičení  alebo čítaním dánskych knižiek. Na prvé potrebujeme internet alebo učebnice (ktoré máme na počítači), na druhé potrebujeme slovník alebo prekladač. Takže ani dánčine sme sa nemohli naplno venovať. Dostali sme síce nejaké vytlačené cvičenia, ale boli neprimeranej obtiažnosti a bolo ich málo, došli mi už po prvom týždni. Na konci týchto dvoch týždňov, čo bolo minulý piatok, sme mali s tetou, ktorá stála za týmto skvelým nápadom stretnutie , na ktorom sme vyhodnotili výhody  a (hlavne) nevýhody tohto experimentu. Ja už len dúfam, že sme jej dostatočne vysvetlili, že jej nápad bol veľmi nerozumný a že sa ho už nebude snažiť aplikovať na ďalších exchange studentoch.

Posledný októbrový piatok sme mali ďalšiu školskú party. Tento krát tematickú- oktoberfest. Veľa študentov to zobralo dosť vážne, prišli v takých tých typických nemeckých kostýmoch. A v škole samozrejme čapovali pivo, ako na každej inej party.

Na ďalší deň som sa však musela s príjemnou teplou postielkou rozlúčiť skoro ráno, na dospávanie totiž nebol čas. Bolo sa treba pripraviť (hlavne psychicky) na rodinnú oslavu- narodeniny mojej hostmamy. Bolo u nás 14 ľudí a drvivá väčšina z nich mala potrebu spýtať sa ma, ako to ide s dánčinou, či som v Dánsku spokojná a či je rodina ku mne dobrá. Ale musím povedať, aj vzdialenejší príbuzní sú veľmi milí a počas obeda som sa nudila oveľa menej ako som očakávala.

Hneď po obede som sa vytratila, išli sme hrať so spolužiakmi paintball. A pršalo nám. A riadne. Po dvoch hodinách sme boli premočení do poslednej nitky, hnedí od blata, oranžoví od farby, ale aj tak vysmiati a spokojní. A zase som si povedala vetu, ktorú si tu hovorím až príliš často: „Ak neprechladnem teraz, tak už nikdy!“

V pondelok trošku fúkalo. Bola som v meste a otec mi písal, či pre mňa netreba prísť. Nepovažovala som to za nutné, vietor ešte nebol silnejší ako obvykle a popŕchalo len trochu. Ale nemala som chuť sadnúť na bicykel a vyjsť šesť kilometrov hore kopcom, tak sme sa dohodli, že ma vyzdvihne v meste. Asi päť minút potom, čo sme prišli domov začalo fúkať poriadne. Bicyklovať domov v takom počasí by bolo nie len vrcholne nepríjemné, ale aj veľmi nebezpečné. Vlaky meškali, stromy padali, ale mojím osobným najväčším zážitkom z tejto fujavice bolo vidieť, ako nám ponad dom letí trampolína, asi susedova.

V stredu sme mali na poobednej hodine dánčiny Halloween „party“. Za školské peniaze sme nakúpili pizzu, chipsy, sladkosti a nápoje, učiteľka nám doma spravila macaroni and cheese, čo sme len šupli v škole do trúby a mali sme poriadnu večeru. Pozreli sme si horor, pojedli sme čo sa len dalo a strávili sme príjemný večer v spoločnosti skvelých ľudí.

A od nedele je moja rodina zase na chvíľu normálna rodina. Ja som na týždeň u skautov, máme takú akciu, na ktorej „utužujeme kolektív“. Bývame spolu v našej chate, varíme si, po večeroch sa hrávame a ráno sa všetci školopovinní vyberú do školy. Je to úplne super, ale viac sa o tom dozviete nabudúce.

Na dnes by stačilo, tak teda dopísania a prajem pekný deň! J

Hej hej,

Čeky

Týždeň deviaty+ týždeň desiaty: AFS camp

17.10.2013

Keď sa povie ideálny víkend, niekto si predstaví divokú party s kopou alkoholu. Niekto si predstaví vyspávanie do pol druhej a ležanie na gauči pred telkou. Niekto si predstaví výlet s rodinou do zábavného parku a niekto si predstaví čajovňu plnú kamarátov. Ja si predstavím svoj predminulý víkend- druhý AFS camp, ktorý bol vynikajúcim zakončením beztak dobrého týždňa.

Piatok bol mimoriadne krátky školský deň. Poodpadával mi kopec hodín, mala som len jednu (11:55-13:25), takže som si ráno konečne pospala a zároveň som bola zo školy doma relatívne skoro. Po škole ma vyzdvihla Argentínčanka s rodinou (o pol hodinu skôr ako sme boli dohodnutí). Cesta trvala niečo cez hodinu, lebo sme museli ísť až na západné pobrežie. Keďže sme išli s obrovským predstihom, prišli sme na miesto o hodinu a pol skôr ako bolo treba. Tak sme sa vybrali preskúmať okolie a nájsť miesto kde sa dá najesť. Skončili sme v malej búdke na konci sveta, kde robili najlepšie cheesburgery aké som kedy jedla.

Po návrate na miesto, kde sa mal konať camp (čo bolo ešte stále véééľa minút predtým, ako sme tam mali prísť), tam ešte stále nikto nebol, čo spôsobilo, že celá moja posádka zúrila, lietali nadávky a kritické slová o nezodpovednosti dánskych dobrovoľníkov (ktorí v konečnom dôsledku prišli na čas).

Camp sa konal v meste Skjern v miestnej efterskole. Efterskole, to je taký špeciálny dánsky typ školy, približne by sa to dalo preložiť ako internátna škola, ale nie je to úplne to isté. Študenti tam bývajú, môžu chodiť domov na víkendy, ale nie je to tam vraj až tak o nekonečnom učení sa, ale skôr o nejakých mimoškolských aktivitách (šport, hudba, umenie,...). AFS sa v spolupráci s mojou hostmamou (ktorá je riaditeľka jednej efterskole kúsok od mesta, v ktorom bývame) snaží vybaviť, aby sme začiatkom budúceho kalendárneho roka mohli aj my, exchange studenti,  stráviť týždeň v efterskole.

Ale vráťme sa späť ku campu. Po srdečnom zvítaní sa so starými známymi a po rozdaní a dostaní kopy objatí (ktorými v spoločnosti exchange studentov nikdy nešetríme, lebo Dáni ich a nepoužívajú až tak často, čo vedie k tomu že nám veľmi chýbajú), sme okrem večere nemali žiadny program, takže sme mali dosť času na to, aby sme si navzájom poreferovali, čo máme nové, ako sa nám vodí, posťažovali sa na dánsky chlieb a odmeraných spolužiakov a poohovárali (v dobrom, samozrejme) naše rodiny. A ešte sme si zahrali trošku basketbalu, čo bol jeden z mojich najvtipnejších zážitkov vôbec. Plakali sme od smiechu pri pohľade na jedno dievča z Číny a jej (ne)podarené čáry-máry s loptou. Ale to asi nemá zmysel podrobnejšie opisovať, je to niečo, čo treba vidieť na vlastné oči.

V sobotu sme sa rozdelili do skupín a každá z nich sa pod vedením dánskeho dobrovoľníka vydala nájsť si nejakú triedu, v ktorej sa môže usalašiť. Skupinové stretnutia boli o tom, ako sa nám darí, každé z nich bolo zamerané na nejakú tému (rodina, škola, kamaráti, voľný čas, slušnosť) a robili sme rôzne aktivity, ktoré mali viesť k tomu, aby sme sa nad týmito témami zamysleli. Na rozdiel od úvodného campu v Kodani, kde nám dánsky dobrovoľníci dávali rozumy o tom aké je Dánsko, sme si na tomto campe radili navzájom.

Všetok voľný čas sme trávili v telocvični. Alebo možno by bolo výstižnejšie povedať v raji, lebo od toho naozaj nemala ďaleko. Boli tam trampolíny. Veľa trampolín. A taká jama plná molitanových kvádrov. A bolo to naozaj parádne.

V sobotu večer sme mali „party“ spolu so všetkými študentmi, čo na víkend zostali v škole. A myslím, že Dánky boli unesené tanečnými schopnosťami latinskoamerických chlapcov. Ale popravde, niet sa im čo čudovať ;-)

V nedeľu doobeda sme pokračovali v skupinových sedeniach a mali sme jednu zaujímavú aktivitu. Písali sme si list si. List od súčasného ja pre budúce ja. Tieto listy dostaneme vo februári na ďalšom campe spolu s listami, čo sme si písali ešte vo svojich domácich krajinách na predodchodovom campe. Február je vraj kritický mesiac, preto je cieľom týchto listov povzbudiť sa a nabrať novú chuť do užívania si zvyšku pobytu.

Poobede prišli naši rodičia, ktorí mali spolu také stretko, kde sa od dobrovoľníkov dozvedeli, čo sme celý víkend porábali a mali čas stráviť čas s ostatnými host rodinami, poohovárať nás, povymieňať si skúsenosti a poradiť si ako riešiť určité situácie. Čiže v podstate mali takú skrátenú verziu toho, čo sme my robili celý víkend. Až na to, že nemali trampolíny.

A po príchode domov som sa zase vrátila do rutinného života. Škola ma ešte stále neprestala baviť, práveže skôr naopak. Mám pocit, že rozumiem zase o kúsok viac, čo ma veľmi teší. Tento školský týždeň bol mimoriadne nenáročný, lebo Dáni robili také skupinové projekty a teta, čo má nás, cudzincov, v škole „na starosti“ rozhodla, že by to bol pre nás strata času byť s nimi, preto nám vymyslela alternatívny program. Každý deň sme pozreli jeden dánsky film a potom sme jej napísali jeho krátke zhrnutie. Toto sme robili tri dni v tomto týždni, zvyšné dva boli normálne. A v piatok každý študent odchádzal zo školy s ešte trošku väčšou radosťou ako v bežný piatok. Školu sme totiž opúšťali s príjemnou myšlienkou, že sa do nej vrátime až o deväť dní, lebo máme jesenné prázdniny.

Zo soboty na nedeľu som spala (ehm-ehm) u spolužiačky. Nie len ja, bolo nás tam osem, pozerali sme filmy a ohovárali spolužiakov. Teda, to druhé bolo po dánsky, takže ja aj Talianka sme to viacmenej len pozorovali a snažili sa zachytiť čo najviac slovíčok.

A inak prázdninujem tak lenivo. Dlho spím (to som už naozaj potrebovala), iba sa tak flákam doma, občas pozriem dáky film. Ale zajtra skoro ráno vyrážame do Kodane, kde budeme až do konca týždňa. A to sa teda ozaj teším, lebo aj keď som strávila v Kodani len jeden deň pred pár rokmi, stále mám odtiaľ pekné spomienky a to meste vo mne zanechalo silný dojem. Tak sa mi snáď aj na druhý krát bude páčiť tak ako naposledy.

A teraz šup-šup do postele, Katka, zajtra skoro vstávaš! Tak sa teda už len rozlúčim a poprajem Vám príjemný zvyšok týždňa a úspešný začiatok toho ďalšieho J

Hej hej,

Čeky

PS: Bola mi položená otázka, že prečo vždy na konci píšem to „hej hej“. Tak mi napadlo, že sa nad tým zamýšľa možno viac ľudí a bolo by dobré to vysvetliť. Hej je po dánsky ahoj a pri stretnutí sa používa raz, pri lúčení sa používa dvakrát. Tak, záhada je vyriešená  a ja môžem ísť pokojne spať.

Týžďeň siedmy+ týždeň ôsmy: Træt men lykkelig

30.9.2013

Tak na začiatok, veľmi sa ospravedlňujem za vynechanie minulotýždňového blogu. Nestíham. Nič. Mám kopu aktivít- chodím do školy, do jazykovky, na skauting, na tréningy. Popri tom sa snažím tráviť čo najviac času s rodinou, lebo sú super. Tak som proste musela minulý týždeň niečo vypustiť a zlizol si to blog. Ale ani fakt, že nestíham veľa vecí, čo by som rada stíhala a som strašne unavená nemení nič na tom, že som stále veľmi spokojná.

Od minulého pondelka do tohto utorka som namiesto školy chodila na kurz dánčiny do susedného mesta. Bolo to pokračovanie toho augustového kurzu. Bolo veľmi milé zase stretnúť všetkých tých skvelých ľudí a počuť, že nie som sama, čo sa má dobre. Nebolo to len sedenie nad knihami, robili sme kopu zaujímavejších vecí, napríklad varenie typických dánskych dobrôt. Ale mám pocit, že mi to dosť pomohlo aj po jazykovej stránke. Teraz ma čaká tá ťažšia časť- donútiť sa rozprávať.

Minulú stredu som sa dozvedela, že mám novú spolužiačku, výmennú študentku z Talianska. Je to celkom príjemné mať v triede niekoho, kto je v rovnakej situácii ako ja a chápe ma.

Minulý piatok som po jazykovke dobrovoľne išla do školy, lebo sme mali Fredagscafé, takú akciu, na ktorej si môžeš kúpiť pivo alebo nejaké breezery a proste len sedíš v škole a kecáš s kamarátmi. A keď je pekné počasie (čo minulý piatok bolo), hrá sa futbal. Každá trieda si postaví tím a ostatní spolužiaci ich odušu povzbudzujú. Aj keď moja trieda väčšinu zápasov prehrala, bolo to pekné popoludnie.

V sobotu sme boli na rodinnej oslave („sesternicine“ dvanástiny) na juhu Dánska. Začalo sa to dobre, celá rodina (vrátane babky a dedka) vyšla na školské futbalové ihrisko a hrali sme rundbold. No ale po návrate dovnútra sa moje nadšenie z oslavy zmenšilo. Obklopená pätnástimi Dánmi som celý večer sústredene počúvala ich rozhovory a snažila sa zachytiť čo najviac slov. A už dávnejšie som pri počúvaní dánskych rozhovorov prišla na to, že ma dosť baví počúvať intonáciu jednotlivých ľudí a na základe toho si utvárať názor nie len o tom, čo hovoria, ale aj o nich samotných. Takže v konečnom dôsledku som sa nenudila až tak, ako som očakávala.

V stredu sa zase začal školský stereotyp. Ráno vstanem, nachystám sa, sadnem na bicykel a idem do školy. Odsedím si pár hodín (väčšinou robím nejaké gramatické cvičenia na internete), potom príde angličtina, španielčina alebo matika, tak sa aktívne zapájam a potom si zase odsedím pár hodín. Mám ale pocit, že každým dňom rozumiem viac a viac. A ešte stále ma škola neprestala baviť.

V piatok som mala super brigádu. Na škole, kde je moja hostmama riaditeľkou, mali takzvané „gala“, čo je taká akcia, na ktorej sa študenti aj učitelia pekne oblečú, spolu sa v škole navečerajú a potom idú tancovať dánske tradičné tance. Potrebovali do kuchyne niekoho, kto by umýval a utieral riady, tak sme aj so sestrou išli. A okrem toho, že som si veľmi slušne privyrobila, potrénovala som aj dánčinu, lebo ani jedna z tých troch tiet kuchárok, čo tam sa nami boli poriadne nevedela po anglicky, tak na mňa celý večer pokrikovali niečo po dánsky.

A nedeľa bola super deň. Ale že ozaj. Bola som na mieste, ktoré nemôže žiadny správny návštevník Dánska vynechať- v Legolande. 

Legoland bol síce pôsobivý, ale ešte viac ako z horských dráh, vodných atrakcií, úžasných Lego sôch a zmenšených dánskych pamiatok postavených z Lega, som sa tešila zo svojej spoločnosti. Bola som s mojou českou Kačenou. Ona by bola super aj keby nebola Češka, ale fakt, že sa s ňou môžem rozprávať po slovensky ju posúva na stupnici obľúbenosti ešte o kúsok vyššie. No ale to, že mi rozumie má občas aj nevýhody, napríklad také, že o nej nemôžem napísať nič zlé, pre prípad, že by toto čítala :P Ešte aj počasie nám na náš výlet vyšlo, na toto ročné obdobie bolo až neobyčajne teplo a ani len nespŕchlo, čo bolo naozaj veľké šťastie. Takže nedeľa bola celkovo na jednotku s hviezdičkou (alebo na 12, ak známkujeme po dánsky :D).

Už pred pár týždňami som prišla na to, prečo mi tu ten čas tak strašne rýchlo beží. Nie je to len tým, že sa mám naozaj dobre, ale aj tým, že vždy mám v dostatočne blízkej budúcnosti niečo, na čo sa veľmi teším. Už mám za sebou takmer dva mesiace, ale mám pocit že som tu sotva päť týždňov. Ak to takto pôjde aj naďalej, ani sa nenazdám a budem si baliť kufre. Bŕŕŕŕŕ, ale na to teraz radšej ani nepomyslieť, veď mám pred sebou ešte deväť mesiacov, za ktoré zažijem kopu vecí. A ak budú aspoň spolovice také dobré ako prvé dva, tak sa naozaj mám na čo tešiť.

A keďže mi už klipkajú oči a frekvencia môjho zívania sa stále zvyšuje, nezostáva mi nič iné, len sa s Vami na dnes rozlúčiť a popriať Vám, aby ste do októbra vykročili tou správnou nohou. Majte sa super ;)

Hej hej,

Čeky

Týždeň šiesty: Dáni

15.9.2013

Ďalší týždeň ubehol ako voda. Môj život začína nadobúdať stereotyp. Aj keď som prežila ďalší skvelý týždeň, porozprávam vám o ňom len stručne.

Okrem každodenného chodenia do školy, ktoré ma ešte stále baví, som tento týždeň zavítala na stretnutie miestnych skautov. A bola som uchvátená. Ich priestory sú neporovnateľné s našimi. Obrovská budova pri lese, za ňou veľká trávnatá plocha a malé búdky s všemožným náradím. Program bol tiež veľmi zaujímavý a čerešničkou na torte boli dve obrovské pizze, ktoré sa tam z ničoho nič objavili. No proste, môj prvý dojem z dánskeho skautingu je výborný a určite to nebolo posledný krát, čo som ich navštívila.

Dnes sme mali ďalšiu exchange student akciu, tento krát to bol bicyklový výlet. Prešli sme 40 kilometrov a prvý krát som bola naozaj rada, že v Dánsku nie sú žiadne kopce. Bolo super zase stretnúť zahraničných kamarátov, s nimi je to vždy iné ako s Dánmi. My exchange studenti sa navzájom veľmi dobre chápeme a bez toho aby sme sa poznali dlho a dobre vieme, že sa na seba vždy môžeme obrátiť.

Obávam sa, že podrobnejší opis môjho týždňa by mohol byť pre čitateľa nudný, preto som sa rozhodla napísať pár viet o niečom inom...

Pred odchodom do Dánska som mala o obyvateľoch tejto krajiny len veľmi nejasnú predstavu. Z toho čo som o nich počula, som si ich predstavovala ako chladných, držiacich si odstup a nie veľmi priateľských blonďákov, ktorí  vedia výborne po anglicky. Šesť týždňov denno-denného kontaktu s nimi však zmenilo moju predstavu. Tak vám teraz poviem niečo o tom, ako na mňa Dáni zapôsobili, ako ich vnímam a akú mám o nich predstavu teraz.

Dáni milujú plánovanie.

Každý presne vie o koľkej treba čo urobiť, aby sa všetko stihlo, učitelia presne vedia koľko času z hodiny čím strávia, študenti dostanú k niektorým domácim úlohám okrem zadania aj čas, ktorý je podľa učiteľa potrebný na ich napísanie, aby si vedeli naplánovať, ktorú úlohu kedy spravia.

Dáni sú veľmi ochotní pomáhať.

Nie často ponúknu pomoc sami, ale ak ich o ňu požiadaš, vynasnažia sa ti pomôcť ako môžu. A to teraz nehovorím o mojej rodine a kamarátoch, ale o mojom širšom okolí a o náhodných ľuďoch na ulici.

Dáni radi vysvetľujú cudzincom akí sú Dáni.

Dáni milujú chlieb.

Chlieb je základnou zložkou dánskej kuchyne. Je sa na raňajky a na obed. Večera je síce vždy teplá, ale aj tak sa veľmi často začína chlebom s maslom.

Dáni výborne hovoria po anglicky.

Od mladšej a strednej generácie som to očakávala, ale vždy ma dostane, keď na mňa ľudia po šesťdesiatke spustia plynulou angličtinou. Ale tak majú na učenie sa angličtiny oveľa lepšie podmienky ako my. Hodiny angličtiny v škole sú úplne iné ako u nás, žiadna gramatika, len čítanie textov a ich následné rozoberanie. A televízne programy, ktoré nie sú originálne dánske nie sú prekladané, sú po anglicky s dánskymi titulkami (čomu sa ja osobne veľmi teším, lebo môžem s rodinkou pozerať telku bez toho, aby mi museli pravidelne referovať, čo sa deje).

Dánske dievčatá sa na seba veľmi podobajú.

Vysoká štíhla postava, dlhé blond vlasy, úzke rifle, bežecké Nike tenisky a taký divný špeciálny ruksak, to sú slová, ktorými sa dá opísať snáď každé druhé dánske dievča. Raz som bola presvedčená o tom, že na autobusovej stanici vidím svoju sestru (ktorá je vysoká, chudá a blonďavá), ale až keď som podišla kúsok bližšie, zistila som, že to nie je ona.

Dáni milujú sladkosti.

A tie ich sladkosti sú naozaj skvelé, čo je pre nás exchange studentov veľmi nebezpečné, lebo pribrať počas exchange roku je oveľa ľahšie ako pribrať doma.

Dáni milujú svoju vlajku.

Je veľa domov, ktoré majú vlajku v záhrade, vlajka sa objavuje v televíznych reklamách a na narodeninovej oslave sú schopní dať ju na všetko možné.

Dáni zbožňujú hranie kariet.

A to nie len decká, ale aj dospelí. Majú takú super kartovú hru, čo sa volá 500 a hrajú to pri každej príležitosti. Na začiatku som pravidelne prehrávala, teraz je to už o niečo lepšie.

Dánov veľmi baví učiť cudzincov povedať vetu: “Rød grød med fløde.“

Túto vetu sa ma snažil naučiť už všelikto- rodina, spolužiaci, rodičia mojich kamarátov, učiteľky dánčiny. A veľmi sa bavia, keď sa to cudzinci snažia vysloviť. Okrem tých prečiarknutých óčok je táto veta plná aj takzvaných „soft d“, ktoré sú pre nás, nedánov, sakramentsky zložité a keď ich počujeme z úst Dána, sme presvedčený o tom, že namiesto d vyslovil l.

Nič z toho, čo som o Dánoch napísala nemusí platiť úplne všeobecne, sú to len moje dojmy, postrehy a doterajšie skúsenosti.To je odo mňa na dnes všetko, prajem vám aspoň spolovice toľko šťastia, koľko ho mám ja J

Hej hej,

Čeky

Týždeň piaty: Jeg elsker Danmark!

8.9.2013

Päť týždňov. To je dosť dlho na to, aby som si obľúbila ľudí, ktorých dennodenne stretávam. Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla na ranné venčenie psov a každodenné jazdenie na bicykli. Je to dosť dlho na to, aby som namiesto súvislého nezrozumiteľného hovoreného textu začala rozoznávať jednotlivé slová. Päť týždňov je dosť dlho na to, aby som sa naučila orientovať v meste dostatočne na to, aby som sa vedela dostať kam potrebujem.  Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla, že na obed sa jedáva chlieb, ale aj na to, aby som sa naučila, že každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. Je to dosť dlho na to, aby ma Dáni presvedčili, že nie všetci sú chladní ako ich rána. Je to dosť dlho na to, aby som sa už necítila ako na výlete, ale ako v normálnom živote. Je to dosť dlho na to, aby ma začínalo prekvapovať, že som ešte stále absolútne spokojná, šťastná a nič mi nechýba. Päť týždňov stačí na to, aby som mohla s istou povedať: „Jeg elsker Danmark!“

Môj piaty týždeň sa začal super víkendom. V piatok sme boli všetci exchange students na stredovekom festivale u nás v meste. Samotný festival by nebol až taký skvelý, keby tam neboli skvelí ľudia. A celý večer som strávila s mojou českou Katkou, takže som sa vytešovala z používania slovenčiny. Aj sobotu som strávila v milej spoločnosti. Spolu s Katkou a Nemkou, ktorá tu tiež bola minulý rok ako exchange student a rozhodla  sa tu zostať, sme išli na pláž. Je super mať hneď v meste také príjemné, pokojné a pekné miesto.

Oddýchnutá po víkende som bola pripravená zase sa pobrať do školy. Druhý školský týždeň mám už za sebou a na moje vlastné prekvapenie tam chodím deň čo deň radšej. Každým dňom sa mi prihovorí viac spolužiakov, hodiny sú lepšie a lepšie, lebo sa zapájam viac a viac.

Prvé tri dni v tomto týždni však neboli bežné školské dni. Robili sme skupinové projekty o imigrácii. Aby sme tam my cudzinci len tak nesedeli a neusmievali sa na pracujúcich Dánov, vytvorili sme samostatnú skupinu (Argentínčanka, Mexičan a ja) a každý z nás pracoval na projekte o imigrácii vo svojej krajine.

V pondelok som bola na prvej hodine kurzu pre cudzincov tuto u nás v meste. Bolo nás tam len päť, všetci sme sa už navzájom poznali a bolo to viac o klebetení ako o dánčine, ale aj tak bolo super byť s ľuďmi, ktorí prežívajú to čo ja. A aj tu máme super učiteľku. Cestou domov (ktorú som absolvovala samozrejme na bicykli) som zažila prvý poriadny dážď. Domov som síce prišla mokrá ako myš, ale aj tak s úsmevom na tvári, lebo som si povedala, že počasie ma už považuje za Dána, tak sa rozhodlo, že ma už nebude šetriť.

V utorok som išla do knižnice so spolužiačkou, ktorá tam pracuje a pomohla mi nájsť detské knižky v dánčine. Také tie s veľkými písmenami a veľa obrázkami. Tak som si nejaké vybrala a teraz sú mojou náplňou počas nekonečných hodín dánčiny.

Piatok bol mimoriadne úspešný školský deň, lebo som sa na každej hodine aktívne zapájala. Mala som prvú hodinu biotechnológie a bola som veľmi milo prekvapená tým, ako ma to bavilo. Boli sme v labáku, za ktorého vybavenie by sa podľa mňa nemusela hanbiť ani nitrianska nemocnica a pripravovali sme nejakú látku, v ktorej pekne rastú baktérie. Počkáme, kým nám vyrastú a potom ich budeme pozorovať.

V piatok večer sme mali školskú party. Podľa pôvodného plánu som sa mala pred jej začatím stretnúť so spolužiačkami doma u jednej z nich a mali sme tam ísť potom spolu, lenže kvôli nečakaným a nepredvídaným okolnostiam sa to muselo na poslednú chvíľu zrušiť. Zhodou šťastných udalostí som sa však dostala na inú before-party. Všetci tam síce boli z vyššieho ročníka a poznala som tam len jednu babu (a to nie tú, u ktorej to bolo), ale aj tak tam bolo super a spoznala som kopu nových ľudí. No a tá party, to bola paráda. Prekvapená je slabé slovo na to, aby vystihlo ako som sa cítila, keď som sa dozvedela, že na pôde školy čapujú pivo a predávajú breezery. A na takejto akcii sa aj z chladných dánskych teenagerov stala milá, otvorená a komunikatívna banda super ľudí.

Tak, to by bolo všetko o mojom ďalšom skvelom týždni. Na záver mi zostáva už len zapriať Vám toľko šťastia, dobrej nálady a skvelých dní, koľko mám ja J

Hej hej,

Čeky

Týždeň štvrtý: Hurá do školy!

30.8.2013

Ďalší týždeň ubehol ako nič. Už som tu skoro mesiac a veľa sa toho od môjho príchodu zmenilo. Už sa začínam orientovať v meste, v kartách vyhrávam o niečo častejšie a doma sa deň čo deň cítim viac ako doma. A v neposlednom rade, zmenila som sa aj ja. Zatiaľ len máličko, niekto kto ma nepozná dostatočne dobre by si to ani nemusel všimnúť.

Tento pondelok sa moje prázdniny definitívne skončili a vystriedala ich škola. Ráno sme sa aj s Argentínčankou stretli v kancelárii u tety, ktorá sa stará o to, aby bol náš školský rok pre nás čo najlepší. Dala nám nejaké učebnice a predstavila nám našich mentorov (spolužiakov, ktorí dávajú pozor na to, aby sme sa cestou do triedy nestratili). Svoju úlohu splnili a nás čakal ďalší deň plný nových miest, ľudí a vecí.

Školský systém sa mi tu ozaj páči. Hodiny trvajú 90 minút, za deň mám tri alebo štyri. Obávala som sa, že to bude na nevydržanie, sedieť hodinu a pol a počúvať výklad, ktorému nerozumiem, ale ubieha mi to rýchlo (dokonca niekedy rýchlejšie ako niektoré hodiny u nás na Slovensku). Rozvrh je každý týždeň iný, takže to treba pozorne sledovať na nete. A učitelia pridávajú na internet domáce úlohy a články, ktoré chcú aby sme si prečítali. Majú aj super smartfónovú aplikáciu, ktorá ťa upozorní, keď ti odpadne hodina.

Na hodinách som dosť stratená, ale snažím sa prekladať si všetko, čo sa dá a potom si googlim slovenské alebo aspoň anglické texty, nech aspoň tuším, o čom učitelia rozprávajú. A keď rozprávajú príliš dlho a začína hroziť, že zaspím, tak si proste nájdem nejakú inú prácu. Veľa sa hrávam hry na učenie dánčiny (farby, čísla, zvieratká,... :D). Ale aspoň matika mi ide. Paradoxne, ja vysvetľujem spolusediacej, čo má robiť.

Včera sme boli v škole, kde robí moja mama na „summer party“ pre zamestnancov a ich rodiny. Dáni majú taký zvyk, že vždy keď sa stretne veľa ľudí na nejakej akcii, spievajú. Tak nám rozdali texty a začalo sa spievať. Najprv som sa snažila rozoznávať slová a sledovať text, ale po chvíli sa nám stretli pohľady s otcom a obaja naraz sme vybuchli do smiechu a nie a nie prestať. Tak po mne ľudia tak zvláštne pozerali. A za večer som asi tisíckrát odpovedala áno na otázku, či sa mi páči v Dánsku.

Tak, to je na dnes odo mňa všetko, máme dnes v meste stredoveký festival, tak tam ideme spolu s ostatnými cudzincami. Prajem pekný týždeň a všetkým školopovinným Slovákom čo najlepší začiatok školského roka.

Hej hej,

Čeky

Týždeň tretí: Æ Ø Å?!

24.8.2013

Ani som sa nenazdala a ďalší týždeň je preč. Dni mi utekajú veľmi veľmi rýchlo. Asi to bude tým, že sa mám dobre. Veľmi som chcela pridať tento príspevok už včera, ale ponáhľala som sa na sleepover pre exchange študentov a nestihla som dopísať všetko, čo som chcela.

Môj tretí týždeň v Dánsku sa začal ďalším super víkendom. V sobotu sme boli na kanoe výlete, kde som opäť stretla všetkých exchange studentov a mnoho ďalších skvelých ľudí. Samotné plavenie sa bolo veľmi veselé, lebo moju posádku tvorili Brazílčan, ktorý nevie po anglicky a veľmi tichá Dánka. Aby nebolo celý deň úplne ticho, využívali sme na komunikáciu všetky svoje jazykové a herecké schopnosti, čo často podnecovalo výbuchy smiechu na okolitých loďkách.

V nedeľu nás bola pozrieť babka. Vie po anglicky ešte o kúsok menej ako ja po dánsky, ale aj tak mi stále niečo veľmi nadšene rozprávala. Tak som jej len prikyvovala a usmievala sa. Keď odišla, prišiel brácho, že či nechcem ísť do kina. Tak sme vybrali film po anglicky a spolu s jeho frajerkou a sestrou sme strávili príjemný večer pozeraním skvelej komédie.

Ani každodenné vsávanie o šiestej a chodenie na dánčinu mi dobrú náladu nepokazilo. Hodiny dánčiny ma veľmi bavili, pretože mám šialených spolužiakov a vynikajúcu učiteľku. Po dánčine sme vždy vybehli niekam do mesta na skvelú, ale superdrahú zmrzlinu.

V utorok som bola v škole, dohodnúť sa na rozvrhu. Tu je to tak, že každá trieda v ročníku má iný počet hodín z jednotlivých predmetov. Mňa náhodne priradili do jazykovo-historickej triedy. Teta v škole sa ma pýtala, či som s tým spokojná. Tak jej hovorím, že viete, teta, mňa celkom baví matematika. Tak našla triedu, kde je veľa matiky, obvolala pár ľudí, obehla pol školy a prišla mi oznámiť, že sa jej podarilo ma tam presunúť. Takže budem mať zameranie matika-fyzika-biotechnológia. A nebudem mať spolužiaka Mexičana.

Okrem bežných aktivít som bola v stredu na taekwondo tréningu a vyzerá to tak, že sa z toho stane pravidelná činnosť. Nemôžem len sedieť doma a priberať, takže nejaký šport rozhodne chcem robiť.

Vo štvrtok sa mi stala taká milá vec. Išla som vlakom na stanicu, kde som mala prestúpiť na autobus, čo ide domov. Prišla mi smska od dánskej mamy, že jej mám zavolať keď budem na stanici a že ma príde zobrať. Lenže mi akurát išiel autobus, tak som jej odpísala, že nemusí pre mňa chodiť, lebo aj tak by to nebolo rýchlejšie ako busom. A na koniec som pridala jednu vetu po dánsky- vi ses hjemme (vidíme sa doma). A keď som prišla domov, tak obaja rodičia ma nadšene privítali slovami: "Wow, ty už píšeš po dánsky! To je skvelé! Tešíme sa!" Ich nehrané nadšenie ma naozaj prekvapilo a potešilo. Ani som netušila, že taká maličkosť môže nám všetkým tak vylepšiť deň.

Piatok bol trošku smutný, lebo sme sa na dánčine lúčili. Keď sme odchádzali, učiteľka nás všetkých vyobjímala ako vlastné deti, lebo sme sa jej raz zmienili, že nám v Dánsku chýbajú objatia. Už sa všetci tešíme na ďalšie stretnutie v septembri.

Ale piatkový večer bol úplne skvelý. Boli sme u Jespera, miestneho AFS šéfa. Je obdivuhodné, že päťdesiatročný ujo si domov donesie skoro 20 teenagerov, nakŕmi ich a zabezpečí im super večer. Úplne najlepšie bolo to, že som mohla celý večer rozprávať po slovensky. Je tu totiž jedna baba z Česka. Až do momentu, čo som sa s ňou začala rozprávať som si neuvedomovala, že mi tá slovenčina naozaj chýba.

Od pondelka začínam v škole, tak mi držte palce. Majte sa krásne :)

Hej hej,
Čeky

Týždeň druhý: Jeg hedder Katka

16.8.2013

Fuuu, ten čas ale beží. Ani som sa nenazdala a už je zase piatok. Som v Dánsku už dva týždne, ale mám pocit, že som prišla len pred pár dňami. Čas tu ide akosi rýchlejšie. Môj druhý týždeň v Dánsku sa od toho prvého o dosť líšil. Bol oveľa nabitejší a vyčerpávajúcejší. Ale jednu veľmi dôležitú vlastnosť mal rovnakú ako prvý týždeň- bol skvelý.

Začalo sa to super víkendom. V sobotu ma rodičia zobrali "do hôr". Bolo to také trošku smutno-komické, lebo ich najvyšší vrch má sotva 180 metrov. Ale aj tak je ich príroda pekná. Majú parádne jazerá a pláže, o ktorých sa môže nám Slovákom len snívať. Ale naše Tatry mi rozhodne budú chýbať.

V nedeľu sme mali prvú hodinu dánčiny. Bolo super stretnúť ostatných exchange studentov a počuť, že aj oni sú so všetkým spokojní a majú sa dobre. Hodina bola nenáročná, bolo to skôr o jedení koláča než o dánskej gramatike a po jej skončení sme sa vybrali na prechádzku do mesta. Strávili sme spolu veľmi príjemné popoludnie a aj napriek obrovským jazykovým a kultúrnym rozdielom sme mali nekonečne veľa tiem na spoločný rozhovor.

V pondelok som bola v škole. Ale len chvíľočku, mali sme tam také cudzinecké stretko, kde nám porozprávali, čo od nás v priebehu roku očakávajú a čo môžeme my očakávať od nich. A dozvedela som sa, že budem mať spolužiaka Mexičana.

Utorok bol môj posledný prázdninový deň. Tak som spravila rezne. Len som to trošičku neodhadla, takže sme ich mali plnú chladničku. Ale nakoniec sa zjedli všetky, tak im snáď chutili. A potom nás prišla pozrieť moja kontaktná osoba. To je taká teta, s ktorou by som mala riešiť všetky problémy, rozprávať jej o všetkom, čo sa mi nepáči a klásť jej veľa otázok. Aj keď bola veľmi milá, radšej dúfam, že ju nebudem potrebovať.

A v stredu sa začal môj školský rok. Ešte nechodím do normálnej školy, ale len na taký kurz dánčiny pre výmenných študentov. Mám skvelých spolužiakov a perfektnú učiteľku, takže ma to baví, ale tá dánčina je ozaj ťažký jazyk. Je to ako učiť sa dva jazyky, lebo oni síce napíšu niečo, čo vyzerá veľmi pekne a jednoducho, ale potom vyslovia niečo, čo sa s napísanou verziou vôbec nezhoduje a pripomína to skôr kombináciu zvieracích zvukov. Ale aj tak sa snažím rozprávať po dánsky aj doma. Môjho otca veľmi baví učiť ma dlhé škaredé slová a baviť sa na mojej výslovnosti. Sestra to berie o niečo vážnejšie, naučila ma zopár viet a na všetko, čo doma majú mi nalepila lístoček s dánskym slovíčkom. Nemám síce ani tušenie ako tie slová vysloviť, ale aj tak je to od nej milé.

A celkom dosť ľudí sa ma pýta, na čo sa vôbec chcem tú dánčinu naučiť. Veď ten rok tu nejak prežijem s angličtinou a potom aj tak dánčinu nikdy nevyužijem. Ale ja som presvedčená, že vedieť jazyk naviac nikdy nemôže byť na škodu, preto som to zobrala ako výzvu a verím, že do Vianoc budem schopná rozprávať o bežných veciach. Miestny AFS šéf, taký milý vtipný ujo, nám minule povedal: "Danish language is one of the most important languages in the world. Especially when you are in Denmark." Takže idem na vec, držte mi palce!

Aj keď ma jazykovka baví a chodím tam rada, predsa sa už teším na víkend. Zajtra máme AFS kajakovačku, tak dúfam, že sa nevysypem z lode, lebo v tomto počasí by to mohlo byť docela nepríjemné. Majte sa krásne :)

Hej hej,
Čeky

Týždeň prvý: Welcome to Denmark!

9.8.2013

Ahoj,
ak čítaš tento blog, pravdepodobne sa Ti nemusím predstavovať, ale ak ma náhodou nepoznáš, volám sa Katka Marčeková a budem sa Ti prihovárať ako Čeky.

Asi pred pol rokom som sa rozhodla stráviť rok v Dánsku ako exchange student prostredníctvo agentúry AFS a práve pred týždňom sa začal rok, o ktorom všetci tvrdia, že bude najlepší v mojom živote. Preto si dnes sadám k počítaču s cieľom napísať pár odsekov o mojich dojmoch, zážitkoch, skúsenostiach a o veľa iných veciach. Budem sa snažiť nájsť si čas každý piatok a napísať pár viet či už sa mi bude chcieť alebo nie. Keďže s rastúcim počtom otázok na moje dánske zážitky klesá moja nadšenosť pri písaní odpovedí, rozhodla som sa písať takto verejne, aby si to mohol prečítať každý, koho bude zaujímať ako sa tu mám. Ďalší dôvod prečo chcem písať je, že ak budem mať naozaj mega zážitky, tak sa chcem uistiť, že ich nezabudnem. A práve toto je spôsob ako si ich uchovať.

Dobre, dosť bolo kecov, poďme k veci.

2.8. 2013 prišla na Viedenské letisko jedna veľmi nevyspatá Katka v sprievode svojej najbližšej rodiny. Okrem únavy pociťovala mnoho rozdielnych, dokonca až navzájom sa vylučujúcich pocitov. Na jednej strane bola nervózna, obávala sa veľa vecí a bola smutná, lebo sa mala na rok rozlúčiť so svojimi najbližšími, ale  na druhej strane sa veľmi tešila, lebo bola presvedčená o tom, že ju čaká najväčšie dobrodružstvo v jej doterajšom živote. Plná očakávaní sa naposledy rozlúčila s tými, ktorí jej budú chýbať najviac a vydala sa za dobrodružstvom. Sprevádzaná Slovenkou, Rakušankou a dvomi Maďarmi sa dopravila do Kodane, kde ich čakali dobrovoľníci, ktorí ich spolu s pár ostatnými študentami odviezli na miesto, kde sa konal camp.

Camp, to je taká cool vec, kde sa stretnú všetci výmenní študenti, ktorí idú do tej istej krajiny a domáci dobrovoľníci, ktorí boli kedysi na výmene im rozprávajú o školách, o rodinách, o mládeži a o kope iných užitočných vecí. Tento rok sa konal najväčší camp v histórii Dánska- bolo nás tam okolo 210 výmenných študentov z celého sveta a 40 dánskych dobrovoľníkov. A bolo to fakt mega! (Až na jedlo, varili nám tam typické dánske veci a tie boli, ako to tak pekne povedať, proste fakt zlé) Okrem užitočných rád som si odtiaľ odniesla kopu spomienok a zážitkov a spoznala som tam veľa skvelých ľudí. A ešte som bola prekvapená ako to mali zvládnuté organizačne, to na mňa ozaj zapôsobilo. Všetko tam bolo proste parádne!

No ale bolo tam až tak dobre, že 5.8. (slovom pondelok), v deň kedy sme sa mali konečne stretnúť s našimi  rodinami, sa mi odtiaľ vôbec, ale vôbec nechcelo odísť. Vo vlaku sme boli všetci veľmi nervózni. Po vystúpení z vlaku (čo bola asi najnáročnejšia časť dňa, lebo nás bolo veľa, mali sme tisíc kufrov a uličky boli úzke), ktorým sme spôsobili asi 10 minútové meškanie, sme sa len nervózne obzerali po nástupišti a hľadali tváre, ktoré sme poznali z fotiek.

Po nájdení mojich Dánov, podaní si rúk s miestnym AFS šéfom a povinnej "rodinnej" fotke sme sa konečne pobrali domov. Cesta trvala asi 30 minút a príchode do novej pokojnej štvrte na okraji prímorského mestečka Horsens som vedela, že každú chvíľu sme doma. Po krátkej prehliadke krásneho nového domu sme vyšli na terasu a kecali. Len tak, o všetkom, o mne, o nich, o Slovensku, o Dánsku, o blbostiach. Išlo to super, moje obavy, že si nebudeme mať čo povedať mi pripadali absolútne nezmyselné. Po konečne dobrej večeri, výlete do obchodu a prechádzke po pláži som po náročnom dni padla mŕtva do postele.

Ďalšie dni som strávila väčšinou sama doma, lebo rodičia boli v práci a súrodenci na takom veeeeľkom festivale čo je tuto kúsok. Sama sa tomu čudujem, ale baví ma tu úplne všetko, vrátane absolútne bežných vecí- venčenie psov, pozeranie telky, nakupovanie potravín, jazdenie na bicykli, hranie kariet (vždy ma úplne rozbijú- nie som si istá, či sú takí dobrí alebo či mi nepovedali polovicu pravidiel),...

A úplne triviálne veci tu vôbec nie sú až tak triviálne. Napríklad nájdenie všetkého potrebného na raňajky mi zabralo kopec času a úsilia. Alebo cesta do mesta bola celkom dobrodružná, lebo som ju predtým absolvovala len raz a s mojím orientačným zmyslom som očakávala, že sa stratím za prvým rohom. Ale nestratila som sa. Zatiaľ.

Ale sú ozaj super, tí moji Dáni. Všetci sú milí, veľmi mi pomáhajú v čom len môžu. Rodičia sú takí vtipálci. Jediné, čoho sa obávam je, že či si to myslia aj oni o mne.

Dnes sme boli s mamou vybaviť nejakú byrokraciu v Aarhuse, to je tuto kúsok také veľké mesto. Zobrali sme so sebou aj Argentínčanku, ktorá je tu tiež exchange student. Bude chodiť do školy tam kam ja, tak sa teším, že sme sa spoznali. A vďaka príjemnej spoločnosti a návšteve pekného mesta som dnes mala ďalší pekný deň, ktorý zavŕšila moja prvá výhra v kartách, odkedy som v Dánsku.

Tak, to by bolo všetko k vyčerpávajúcemu úvodu, budúci týždeň sa mi už začne škola, tak budem môcť poreferovať o tom.

Na záver Ti ešte prajem, nech sa máš aspoň spolovice tak dobre ako ja :)
Čeky