Týždeň štvrtý: Hurá do školy!

30.8.2013

Ďalší týždeň ubehol ako nič. Už som tu skoro mesiac a veľa sa toho od môjho príchodu zmenilo. Už sa začínam orientovať v meste, v kartách vyhrávam o niečo častejšie a doma sa deň čo deň cítim viac ako doma. A v neposlednom rade, zmenila som sa aj ja. Zatiaľ len máličko, niekto kto ma nepozná dostatočne dobre by si to ani nemusel všimnúť.

Tento pondelok sa moje prázdniny definitívne skončili a vystriedala ich škola. Ráno sme sa aj s Argentínčankou stretli v kancelárii u tety, ktorá sa stará o to, aby bol náš školský rok pre nás čo najlepší. Dala nám nejaké učebnice a predstavila nám našich mentorov (spolužiakov, ktorí dávajú pozor na to, aby sme sa cestou do triedy nestratili). Svoju úlohu splnili a nás čakal ďalší deň plný nových miest, ľudí a vecí.

Školský systém sa mi tu ozaj páči. Hodiny trvajú 90 minút, za deň mám tri alebo štyri. Obávala som sa, že to bude na nevydržanie, sedieť hodinu a pol a počúvať výklad, ktorému nerozumiem, ale ubieha mi to rýchlo (dokonca niekedy rýchlejšie ako niektoré hodiny u nás na Slovensku). Rozvrh je každý týždeň iný, takže to treba pozorne sledovať na nete. A učitelia pridávajú na internet domáce úlohy a články, ktoré chcú aby sme si prečítali. Majú aj super smartfónovú aplikáciu, ktorá ťa upozorní, keď ti odpadne hodina.

Na hodinách som dosť stratená, ale snažím sa prekladať si všetko, čo sa dá a potom si googlim slovenské alebo aspoň anglické texty, nech aspoň tuším, o čom učitelia rozprávajú. A keď rozprávajú príliš dlho a začína hroziť, že zaspím, tak si proste nájdem nejakú inú prácu. Veľa sa hrávam hry na učenie dánčiny (farby, čísla, zvieratká,... :D). Ale aspoň matika mi ide. Paradoxne, ja vysvetľujem spolusediacej, čo má robiť.

Včera sme boli v škole, kde robí moja mama na „summer party“ pre zamestnancov a ich rodiny. Dáni majú taký zvyk, že vždy keď sa stretne veľa ľudí na nejakej akcii, spievajú. Tak nám rozdali texty a začalo sa spievať. Najprv som sa snažila rozoznávať slová a sledovať text, ale po chvíli sa nám stretli pohľady s otcom a obaja naraz sme vybuchli do smiechu a nie a nie prestať. Tak po mne ľudia tak zvláštne pozerali. A za večer som asi tisíckrát odpovedala áno na otázku, či sa mi páči v Dánsku.

Tak, to je na dnes odo mňa všetko, máme dnes v meste stredoveký festival, tak tam ideme spolu s ostatnými cudzincami. Prajem pekný týždeň a všetkým školopovinným Slovákom čo najlepší začiatok školského roka.

Hej hej,

Čeky

Týždeň tretí: Æ Ø Å?!

24.8.2013

Ani som sa nenazdala a ďalší týždeň je preč. Dni mi utekajú veľmi veľmi rýchlo. Asi to bude tým, že sa mám dobre. Veľmi som chcela pridať tento príspevok už včera, ale ponáhľala som sa na sleepover pre exchange študentov a nestihla som dopísať všetko, čo som chcela.

Môj tretí týždeň v Dánsku sa začal ďalším super víkendom. V sobotu sme boli na kanoe výlete, kde som opäť stretla všetkých exchange studentov a mnoho ďalších skvelých ľudí. Samotné plavenie sa bolo veľmi veselé, lebo moju posádku tvorili Brazílčan, ktorý nevie po anglicky a veľmi tichá Dánka. Aby nebolo celý deň úplne ticho, využívali sme na komunikáciu všetky svoje jazykové a herecké schopnosti, čo často podnecovalo výbuchy smiechu na okolitých loďkách.

V nedeľu nás bola pozrieť babka. Vie po anglicky ešte o kúsok menej ako ja po dánsky, ale aj tak mi stále niečo veľmi nadšene rozprávala. Tak som jej len prikyvovala a usmievala sa. Keď odišla, prišiel brácho, že či nechcem ísť do kina. Tak sme vybrali film po anglicky a spolu s jeho frajerkou a sestrou sme strávili príjemný večer pozeraním skvelej komédie.

Ani každodenné vsávanie o šiestej a chodenie na dánčinu mi dobrú náladu nepokazilo. Hodiny dánčiny ma veľmi bavili, pretože mám šialených spolužiakov a vynikajúcu učiteľku. Po dánčine sme vždy vybehli niekam do mesta na skvelú, ale superdrahú zmrzlinu.

V utorok som bola v škole, dohodnúť sa na rozvrhu. Tu je to tak, že každá trieda v ročníku má iný počet hodín z jednotlivých predmetov. Mňa náhodne priradili do jazykovo-historickej triedy. Teta v škole sa ma pýtala, či som s tým spokojná. Tak jej hovorím, že viete, teta, mňa celkom baví matematika. Tak našla triedu, kde je veľa matiky, obvolala pár ľudí, obehla pol školy a prišla mi oznámiť, že sa jej podarilo ma tam presunúť. Takže budem mať zameranie matika-fyzika-biotechnológia. A nebudem mať spolužiaka Mexičana.

Okrem bežných aktivít som bola v stredu na taekwondo tréningu a vyzerá to tak, že sa z toho stane pravidelná činnosť. Nemôžem len sedieť doma a priberať, takže nejaký šport rozhodne chcem robiť.

Vo štvrtok sa mi stala taká milá vec. Išla som vlakom na stanicu, kde som mala prestúpiť na autobus, čo ide domov. Prišla mi smska od dánskej mamy, že jej mám zavolať keď budem na stanici a že ma príde zobrať. Lenže mi akurát išiel autobus, tak som jej odpísala, že nemusí pre mňa chodiť, lebo aj tak by to nebolo rýchlejšie ako busom. A na koniec som pridala jednu vetu po dánsky- vi ses hjemme (vidíme sa doma). A keď som prišla domov, tak obaja rodičia ma nadšene privítali slovami: "Wow, ty už píšeš po dánsky! To je skvelé! Tešíme sa!" Ich nehrané nadšenie ma naozaj prekvapilo a potešilo. Ani som netušila, že taká maličkosť môže nám všetkým tak vylepšiť deň.

Piatok bol trošku smutný, lebo sme sa na dánčine lúčili. Keď sme odchádzali, učiteľka nás všetkých vyobjímala ako vlastné deti, lebo sme sa jej raz zmienili, že nám v Dánsku chýbajú objatia. Už sa všetci tešíme na ďalšie stretnutie v septembri.

Ale piatkový večer bol úplne skvelý. Boli sme u Jespera, miestneho AFS šéfa. Je obdivuhodné, že päťdesiatročný ujo si domov donesie skoro 20 teenagerov, nakŕmi ich a zabezpečí im super večer. Úplne najlepšie bolo to, že som mohla celý večer rozprávať po slovensky. Je tu totiž jedna baba z Česka. Až do momentu, čo som sa s ňou začala rozprávať som si neuvedomovala, že mi tá slovenčina naozaj chýba.

Od pondelka začínam v škole, tak mi držte palce. Majte sa krásne :)

Hej hej,
Čeky

Týždeň druhý: Jeg hedder Katka

16.8.2013

Fuuu, ten čas ale beží. Ani som sa nenazdala a už je zase piatok. Som v Dánsku už dva týždne, ale mám pocit, že som prišla len pred pár dňami. Čas tu ide akosi rýchlejšie. Môj druhý týždeň v Dánsku sa od toho prvého o dosť líšil. Bol oveľa nabitejší a vyčerpávajúcejší. Ale jednu veľmi dôležitú vlastnosť mal rovnakú ako prvý týždeň- bol skvelý.

Začalo sa to super víkendom. V sobotu ma rodičia zobrali "do hôr". Bolo to také trošku smutno-komické, lebo ich najvyšší vrch má sotva 180 metrov. Ale aj tak je ich príroda pekná. Majú parádne jazerá a pláže, o ktorých sa môže nám Slovákom len snívať. Ale naše Tatry mi rozhodne budú chýbať.

V nedeľu sme mali prvú hodinu dánčiny. Bolo super stretnúť ostatných exchange studentov a počuť, že aj oni sú so všetkým spokojní a majú sa dobre. Hodina bola nenáročná, bolo to skôr o jedení koláča než o dánskej gramatike a po jej skončení sme sa vybrali na prechádzku do mesta. Strávili sme spolu veľmi príjemné popoludnie a aj napriek obrovským jazykovým a kultúrnym rozdielom sme mali nekonečne veľa tiem na spoločný rozhovor.

V pondelok som bola v škole. Ale len chvíľočku, mali sme tam také cudzinecké stretko, kde nám porozprávali, čo od nás v priebehu roku očakávajú a čo môžeme my očakávať od nich. A dozvedela som sa, že budem mať spolužiaka Mexičana.

Utorok bol môj posledný prázdninový deň. Tak som spravila rezne. Len som to trošičku neodhadla, takže sme ich mali plnú chladničku. Ale nakoniec sa zjedli všetky, tak im snáď chutili. A potom nás prišla pozrieť moja kontaktná osoba. To je taká teta, s ktorou by som mala riešiť všetky problémy, rozprávať jej o všetkom, čo sa mi nepáči a klásť jej veľa otázok. Aj keď bola veľmi milá, radšej dúfam, že ju nebudem potrebovať.

A v stredu sa začal môj školský rok. Ešte nechodím do normálnej školy, ale len na taký kurz dánčiny pre výmenných študentov. Mám skvelých spolužiakov a perfektnú učiteľku, takže ma to baví, ale tá dánčina je ozaj ťažký jazyk. Je to ako učiť sa dva jazyky, lebo oni síce napíšu niečo, čo vyzerá veľmi pekne a jednoducho, ale potom vyslovia niečo, čo sa s napísanou verziou vôbec nezhoduje a pripomína to skôr kombináciu zvieracích zvukov. Ale aj tak sa snažím rozprávať po dánsky aj doma. Môjho otca veľmi baví učiť ma dlhé škaredé slová a baviť sa na mojej výslovnosti. Sestra to berie o niečo vážnejšie, naučila ma zopár viet a na všetko, čo doma majú mi nalepila lístoček s dánskym slovíčkom. Nemám síce ani tušenie ako tie slová vysloviť, ale aj tak je to od nej milé.

A celkom dosť ľudí sa ma pýta, na čo sa vôbec chcem tú dánčinu naučiť. Veď ten rok tu nejak prežijem s angličtinou a potom aj tak dánčinu nikdy nevyužijem. Ale ja som presvedčená, že vedieť jazyk naviac nikdy nemôže byť na škodu, preto som to zobrala ako výzvu a verím, že do Vianoc budem schopná rozprávať o bežných veciach. Miestny AFS šéf, taký milý vtipný ujo, nám minule povedal: "Danish language is one of the most important languages in the world. Especially when you are in Denmark." Takže idem na vec, držte mi palce!

Aj keď ma jazykovka baví a chodím tam rada, predsa sa už teším na víkend. Zajtra máme AFS kajakovačku, tak dúfam, že sa nevysypem z lode, lebo v tomto počasí by to mohlo byť docela nepríjemné. Majte sa krásne :)

Hej hej,
Čeky

Týždeň prvý: Welcome to Denmark!

9.8.2013

Ahoj,
ak čítaš tento blog, pravdepodobne sa Ti nemusím predstavovať, ale ak ma náhodou nepoznáš, volám sa Katka Marčeková a budem sa Ti prihovárať ako Čeky.

Asi pred pol rokom som sa rozhodla stráviť rok v Dánsku ako exchange student prostredníctvo agentúry AFS a práve pred týždňom sa začal rok, o ktorom všetci tvrdia, že bude najlepší v mojom živote. Preto si dnes sadám k počítaču s cieľom napísať pár odsekov o mojich dojmoch, zážitkoch, skúsenostiach a o veľa iných veciach. Budem sa snažiť nájsť si čas každý piatok a napísať pár viet či už sa mi bude chcieť alebo nie. Keďže s rastúcim počtom otázok na moje dánske zážitky klesá moja nadšenosť pri písaní odpovedí, rozhodla som sa písať takto verejne, aby si to mohol prečítať každý, koho bude zaujímať ako sa tu mám. Ďalší dôvod prečo chcem písať je, že ak budem mať naozaj mega zážitky, tak sa chcem uistiť, že ich nezabudnem. A práve toto je spôsob ako si ich uchovať.

Dobre, dosť bolo kecov, poďme k veci.

2.8. 2013 prišla na Viedenské letisko jedna veľmi nevyspatá Katka v sprievode svojej najbližšej rodiny. Okrem únavy pociťovala mnoho rozdielnych, dokonca až navzájom sa vylučujúcich pocitov. Na jednej strane bola nervózna, obávala sa veľa vecí a bola smutná, lebo sa mala na rok rozlúčiť so svojimi najbližšími, ale  na druhej strane sa veľmi tešila, lebo bola presvedčená o tom, že ju čaká najväčšie dobrodružstvo v jej doterajšom živote. Plná očakávaní sa naposledy rozlúčila s tými, ktorí jej budú chýbať najviac a vydala sa za dobrodružstvom. Sprevádzaná Slovenkou, Rakušankou a dvomi Maďarmi sa dopravila do Kodane, kde ich čakali dobrovoľníci, ktorí ich spolu s pár ostatnými študentami odviezli na miesto, kde sa konal camp.

Camp, to je taká cool vec, kde sa stretnú všetci výmenní študenti, ktorí idú do tej istej krajiny a domáci dobrovoľníci, ktorí boli kedysi na výmene im rozprávajú o školách, o rodinách, o mládeži a o kope iných užitočných vecí. Tento rok sa konal najväčší camp v histórii Dánska- bolo nás tam okolo 210 výmenných študentov z celého sveta a 40 dánskych dobrovoľníkov. A bolo to fakt mega! (Až na jedlo, varili nám tam typické dánske veci a tie boli, ako to tak pekne povedať, proste fakt zlé) Okrem užitočných rád som si odtiaľ odniesla kopu spomienok a zážitkov a spoznala som tam veľa skvelých ľudí. A ešte som bola prekvapená ako to mali zvládnuté organizačne, to na mňa ozaj zapôsobilo. Všetko tam bolo proste parádne!

No ale bolo tam až tak dobre, že 5.8. (slovom pondelok), v deň kedy sme sa mali konečne stretnúť s našimi  rodinami, sa mi odtiaľ vôbec, ale vôbec nechcelo odísť. Vo vlaku sme boli všetci veľmi nervózni. Po vystúpení z vlaku (čo bola asi najnáročnejšia časť dňa, lebo nás bolo veľa, mali sme tisíc kufrov a uličky boli úzke), ktorým sme spôsobili asi 10 minútové meškanie, sme sa len nervózne obzerali po nástupišti a hľadali tváre, ktoré sme poznali z fotiek.

Po nájdení mojich Dánov, podaní si rúk s miestnym AFS šéfom a povinnej "rodinnej" fotke sme sa konečne pobrali domov. Cesta trvala asi 30 minút a príchode do novej pokojnej štvrte na okraji prímorského mestečka Horsens som vedela, že každú chvíľu sme doma. Po krátkej prehliadke krásneho nového domu sme vyšli na terasu a kecali. Len tak, o všetkom, o mne, o nich, o Slovensku, o Dánsku, o blbostiach. Išlo to super, moje obavy, že si nebudeme mať čo povedať mi pripadali absolútne nezmyselné. Po konečne dobrej večeri, výlete do obchodu a prechádzke po pláži som po náročnom dni padla mŕtva do postele.

Ďalšie dni som strávila väčšinou sama doma, lebo rodičia boli v práci a súrodenci na takom veeeeľkom festivale čo je tuto kúsok. Sama sa tomu čudujem, ale baví ma tu úplne všetko, vrátane absolútne bežných vecí- venčenie psov, pozeranie telky, nakupovanie potravín, jazdenie na bicykli, hranie kariet (vždy ma úplne rozbijú- nie som si istá, či sú takí dobrí alebo či mi nepovedali polovicu pravidiel),...

A úplne triviálne veci tu vôbec nie sú až tak triviálne. Napríklad nájdenie všetkého potrebného na raňajky mi zabralo kopec času a úsilia. Alebo cesta do mesta bola celkom dobrodružná, lebo som ju predtým absolvovala len raz a s mojím orientačným zmyslom som očakávala, že sa stratím za prvým rohom. Ale nestratila som sa. Zatiaľ.

Ale sú ozaj super, tí moji Dáni. Všetci sú milí, veľmi mi pomáhajú v čom len môžu. Rodičia sú takí vtipálci. Jediné, čoho sa obávam je, že či si to myslia aj oni o mne.

Dnes sme boli s mamou vybaviť nejakú byrokraciu v Aarhuse, to je tuto kúsok také veľké mesto. Zobrali sme so sebou aj Argentínčanku, ktorá je tu tiež exchange student. Bude chodiť do školy tam kam ja, tak sa teším, že sme sa spoznali. A vďaka príjemnej spoločnosti a návšteve pekného mesta som dnes mala ďalší pekný deň, ktorý zavŕšila moja prvá výhra v kartách, odkedy som v Dánsku.

Tak, to by bolo všetko k vyčerpávajúcemu úvodu, budúci týždeň sa mi už začne škola, tak budem môcť poreferovať o tom.

Na záver Ti ešte prajem, nech sa máš aspoň spolovice tak dobre ako ja :)
Čeky