Týždeň druhý: Jeg hedder Katka

16.8.2013

Fuuu, ten čas ale beží. Ani som sa nenazdala a už je zase piatok. Som v Dánsku už dva týždne, ale mám pocit, že som prišla len pred pár dňami. Čas tu ide akosi rýchlejšie. Môj druhý týždeň v Dánsku sa od toho prvého o dosť líšil. Bol oveľa nabitejší a vyčerpávajúcejší. Ale jednu veľmi dôležitú vlastnosť mal rovnakú ako prvý týždeň- bol skvelý.

Začalo sa to super víkendom. V sobotu ma rodičia zobrali "do hôr". Bolo to také trošku smutno-komické, lebo ich najvyšší vrch má sotva 180 metrov. Ale aj tak je ich príroda pekná. Majú parádne jazerá a pláže, o ktorých sa môže nám Slovákom len snívať. Ale naše Tatry mi rozhodne budú chýbať.

V nedeľu sme mali prvú hodinu dánčiny. Bolo super stretnúť ostatných exchange studentov a počuť, že aj oni sú so všetkým spokojní a majú sa dobre. Hodina bola nenáročná, bolo to skôr o jedení koláča než o dánskej gramatike a po jej skončení sme sa vybrali na prechádzku do mesta. Strávili sme spolu veľmi príjemné popoludnie a aj napriek obrovským jazykovým a kultúrnym rozdielom sme mali nekonečne veľa tiem na spoločný rozhovor.

V pondelok som bola v škole. Ale len chvíľočku, mali sme tam také cudzinecké stretko, kde nám porozprávali, čo od nás v priebehu roku očakávajú a čo môžeme my očakávať od nich. A dozvedela som sa, že budem mať spolužiaka Mexičana.

Utorok bol môj posledný prázdninový deň. Tak som spravila rezne. Len som to trošičku neodhadla, takže sme ich mali plnú chladničku. Ale nakoniec sa zjedli všetky, tak im snáď chutili. A potom nás prišla pozrieť moja kontaktná osoba. To je taká teta, s ktorou by som mala riešiť všetky problémy, rozprávať jej o všetkom, čo sa mi nepáči a klásť jej veľa otázok. Aj keď bola veľmi milá, radšej dúfam, že ju nebudem potrebovať.

A v stredu sa začal môj školský rok. Ešte nechodím do normálnej školy, ale len na taký kurz dánčiny pre výmenných študentov. Mám skvelých spolužiakov a perfektnú učiteľku, takže ma to baví, ale tá dánčina je ozaj ťažký jazyk. Je to ako učiť sa dva jazyky, lebo oni síce napíšu niečo, čo vyzerá veľmi pekne a jednoducho, ale potom vyslovia niečo, čo sa s napísanou verziou vôbec nezhoduje a pripomína to skôr kombináciu zvieracích zvukov. Ale aj tak sa snažím rozprávať po dánsky aj doma. Môjho otca veľmi baví učiť ma dlhé škaredé slová a baviť sa na mojej výslovnosti. Sestra to berie o niečo vážnejšie, naučila ma zopár viet a na všetko, čo doma majú mi nalepila lístoček s dánskym slovíčkom. Nemám síce ani tušenie ako tie slová vysloviť, ale aj tak je to od nej milé.

A celkom dosť ľudí sa ma pýta, na čo sa vôbec chcem tú dánčinu naučiť. Veď ten rok tu nejak prežijem s angličtinou a potom aj tak dánčinu nikdy nevyužijem. Ale ja som presvedčená, že vedieť jazyk naviac nikdy nemôže byť na škodu, preto som to zobrala ako výzvu a verím, že do Vianoc budem schopná rozprávať o bežných veciach. Miestny AFS šéf, taký milý vtipný ujo, nám minule povedal: "Danish language is one of the most important languages in the world. Especially when you are in Denmark." Takže idem na vec, držte mi palce!

Aj keď ma jazykovka baví a chodím tam rada, predsa sa už teším na víkend. Zajtra máme AFS kajakovačku, tak dúfam, že sa nevysypem z lode, lebo v tomto počasí by to mohlo byť docela nepríjemné. Majte sa krásne :)

Hej hej,
Čeky