24.8.2013
Ani som sa nenazdala a ďalší týždeň je preč. Dni mi utekajú veľmi veľmi rýchlo. Asi to bude tým, že sa mám dobre. Veľmi som chcela pridať tento príspevok už včera, ale ponáhľala som sa na sleepover pre exchange študentov a nestihla som dopísať všetko, čo som chcela.
Môj tretí týždeň v Dánsku sa začal ďalším super víkendom. V sobotu sme boli na kanoe výlete, kde som opäť stretla všetkých exchange studentov a mnoho ďalších skvelých ľudí. Samotné plavenie sa bolo veľmi veselé, lebo moju posádku tvorili Brazílčan, ktorý nevie po anglicky a veľmi tichá Dánka. Aby nebolo celý deň úplne ticho, využívali sme na komunikáciu všetky svoje jazykové a herecké schopnosti, čo často podnecovalo výbuchy smiechu na okolitých loďkách.
V nedeľu nás bola pozrieť babka. Vie po anglicky ešte o kúsok menej ako ja po dánsky, ale aj tak mi stále niečo veľmi nadšene rozprávala. Tak som jej len prikyvovala a usmievala sa. Keď odišla, prišiel brácho, že či nechcem ísť do kina. Tak sme vybrali film po anglicky a spolu s jeho frajerkou a sestrou sme strávili príjemný večer pozeraním skvelej komédie.
Ani každodenné vsávanie o šiestej a chodenie na dánčinu mi dobrú náladu nepokazilo. Hodiny dánčiny ma veľmi bavili, pretože mám šialených spolužiakov a vynikajúcu učiteľku. Po dánčine sme vždy vybehli niekam do mesta na skvelú, ale superdrahú zmrzlinu.
V utorok som bola v škole, dohodnúť sa na rozvrhu. Tu je to tak, že každá trieda v ročníku má iný počet hodín z jednotlivých predmetov. Mňa náhodne priradili do jazykovo-historickej triedy. Teta v škole sa ma pýtala, či som s tým spokojná. Tak jej hovorím, že viete, teta, mňa celkom baví matematika. Tak našla triedu, kde je veľa matiky, obvolala pár ľudí, obehla pol školy a prišla mi oznámiť, že sa jej podarilo ma tam presunúť. Takže budem mať zameranie matika-fyzika-biotechnológia. A nebudem mať spolužiaka Mexičana.
Okrem bežných aktivít som bola v stredu na taekwondo tréningu a vyzerá to tak, že sa z toho stane pravidelná činnosť. Nemôžem len sedieť doma a priberať, takže nejaký šport rozhodne chcem robiť.
Vo štvrtok sa mi stala taká milá vec. Išla som vlakom na stanicu, kde som mala prestúpiť na autobus, čo ide domov. Prišla mi smska od dánskej mamy, že jej mám zavolať keď budem na stanici a že ma príde zobrať. Lenže mi akurát išiel autobus, tak som jej odpísala, že nemusí pre mňa chodiť, lebo aj tak by to nebolo rýchlejšie ako busom. A na koniec som pridala jednu vetu po dánsky- vi ses hjemme (vidíme sa doma). A keď som prišla domov, tak obaja rodičia ma nadšene privítali slovami: "Wow, ty už píšeš po dánsky! To je skvelé! Tešíme sa!" Ich nehrané nadšenie ma naozaj prekvapilo a potešilo. Ani som netušila, že taká maličkosť môže nám všetkým tak vylepšiť deň.
Piatok bol trošku smutný, lebo sme sa na dánčine lúčili. Keď sme odchádzali, učiteľka nás všetkých vyobjímala ako vlastné deti, lebo sme sa jej raz zmienili, že nám v Dánsku chýbajú objatia. Už sa všetci tešíme na ďalšie stretnutie v septembri.
Ale piatkový večer bol úplne skvelý. Boli sme u Jespera, miestneho AFS šéfa. Je obdivuhodné, že päťdesiatročný ujo si domov donesie skoro 20 teenagerov, nakŕmi ich a zabezpečí im super večer. Úplne najlepšie bolo to, že som mohla celý večer rozprávať po slovensky. Je tu totiž jedna baba z Česka. Až do momentu, čo som sa s ňou začala rozprávať som si neuvedomovala, že mi tá slovenčina naozaj chýba.
Od pondelka začínam v škole, tak mi držte palce. Majte sa krásne :)
Hej hej,
Čeky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára