Keď sa povie ideálny víkend, niekto si predstaví divokú
party s kopou alkoholu. Niekto si predstaví vyspávanie do pol druhej
a ležanie na gauči pred telkou. Niekto si predstaví výlet s rodinou
do zábavného parku a niekto si predstaví čajovňu plnú kamarátov. Ja si
predstavím svoj predminulý víkend- druhý AFS camp, ktorý bol vynikajúcim
zakončením beztak dobrého týždňa.
Piatok bol mimoriadne krátky školský deň. Poodpadával mi
kopec hodín, mala som len jednu (11:55-13:25), takže som si ráno konečne
pospala a zároveň som bola zo školy doma relatívne skoro. Po škole ma
vyzdvihla Argentínčanka s rodinou (o pol hodinu skôr ako sme boli
dohodnutí). Cesta trvala niečo cez hodinu, lebo sme museli ísť až na západné
pobrežie. Keďže sme išli s obrovským predstihom, prišli sme na miesto o hodinu
a pol skôr ako bolo treba. Tak sme sa vybrali preskúmať okolie a nájsť
miesto kde sa dá najesť. Skončili sme v malej búdke na konci sveta, kde
robili najlepšie cheesburgery aké som kedy jedla.
Po návrate na miesto, kde sa mal konať camp (čo bolo ešte
stále véééľa minút predtým, ako sme tam mali prísť), tam ešte stále nikto
nebol, čo spôsobilo, že celá moja posádka zúrila, lietali nadávky a kritické
slová o nezodpovednosti dánskych dobrovoľníkov (ktorí v konečnom dôsledku
prišli na čas).
Camp sa konal v meste Skjern v miestnej efterskole.
Efterskole, to je taký špeciálny dánsky typ školy, približne by sa to dalo
preložiť ako internátna škola, ale nie je to úplne to isté. Študenti tam
bývajú, môžu chodiť domov na víkendy, ale nie je to tam vraj až tak o nekonečnom
učení sa, ale skôr o nejakých mimoškolských aktivitách (šport, hudba,
umenie,...). AFS sa v spolupráci s mojou hostmamou (ktorá je
riaditeľka jednej efterskole kúsok od mesta, v ktorom bývame) snaží
vybaviť, aby sme začiatkom budúceho kalendárneho roka mohli aj my, exchange studenti,
stráviť týždeň v efterskole.
Ale vráťme sa späť ku campu. Po srdečnom zvítaní sa so
starými známymi a po rozdaní a dostaní kopy objatí (ktorými v spoločnosti
exchange studentov nikdy nešetríme, lebo Dáni ich a nepoužívajú až tak
často, čo vedie k tomu že nám veľmi chýbajú), sme okrem večere nemali
žiadny program, takže sme mali dosť času na to, aby sme si navzájom
poreferovali, čo máme nové, ako sa nám vodí, posťažovali sa na dánsky chlieb a odmeraných
spolužiakov a poohovárali (v dobrom, samozrejme) naše rodiny. A ešte sme
si zahrali trošku basketbalu, čo bol jeden z mojich najvtipnejších
zážitkov vôbec. Plakali sme od smiechu pri pohľade na jedno dievča z Číny a jej
(ne)podarené čáry-máry s loptou. Ale to asi nemá zmysel podrobnejšie
opisovať, je to niečo, čo treba vidieť na vlastné oči.
V sobotu sme sa rozdelili do skupín a každá z nich
sa pod vedením dánskeho dobrovoľníka vydala nájsť si nejakú triedu, v ktorej
sa môže usalašiť. Skupinové stretnutia boli o tom, ako sa nám darí, každé z nich
bolo zamerané na nejakú tému (rodina, škola, kamaráti, voľný čas, slušnosť) a robili
sme rôzne aktivity, ktoré mali viesť k tomu, aby sme sa nad týmito témami
zamysleli. Na rozdiel od úvodného campu v Kodani, kde nám dánsky
dobrovoľníci dávali rozumy o tom aké je Dánsko, sme si na tomto campe
radili navzájom.
Všetok voľný čas sme trávili v telocvični. Alebo možno
by bolo výstižnejšie povedať v raji, lebo od toho naozaj nemala ďaleko. Boli
tam trampolíny. Veľa trampolín. A taká jama plná molitanových kvádrov. A bolo
to naozaj parádne.
V sobotu večer sme mali „party“ spolu so všetkými
študentmi, čo na víkend zostali v škole. A myslím, že Dánky boli
unesené tanečnými schopnosťami latinskoamerických chlapcov. Ale popravde, niet
sa im čo čudovať ;-)
V nedeľu doobeda sme pokračovali v skupinových sedeniach
a mali sme jednu zaujímavú aktivitu. Písali sme si list si. List od súčasného
ja pre budúce ja. Tieto listy dostaneme vo februári na ďalšom campe spolu s listami,
čo sme si písali ešte vo svojich domácich krajinách na predodchodovom campe. Február
je vraj kritický mesiac, preto je cieľom týchto listov povzbudiť sa a nabrať
novú chuť do užívania si zvyšku pobytu.
Poobede prišli naši rodičia, ktorí mali spolu také stretko,
kde sa od dobrovoľníkov dozvedeli, čo sme celý víkend porábali a mali čas
stráviť čas s ostatnými host rodinami, poohovárať nás, povymieňať si
skúsenosti a poradiť si ako riešiť určité situácie. Čiže v podstate mali
takú skrátenú verziu toho, čo sme my robili celý víkend. Až na to, že nemali
trampolíny.
A po príchode domov som sa zase vrátila do rutinného
života. Škola ma ešte stále neprestala baviť, práveže skôr naopak. Mám pocit,
že rozumiem zase o kúsok viac, čo ma veľmi teší. Tento školský týždeň bol
mimoriadne nenáročný, lebo Dáni robili také skupinové projekty a teta, čo
má nás, cudzincov, v škole „na starosti“ rozhodla, že by to bol pre nás
strata času byť s nimi, preto nám vymyslela alternatívny program. Každý deň
sme pozreli jeden dánsky film a potom sme jej napísali jeho krátke
zhrnutie. Toto sme robili tri dni v tomto týždni, zvyšné dva boli
normálne. A v piatok každý študent odchádzal zo školy s ešte trošku
väčšou radosťou ako v bežný piatok. Školu sme totiž opúšťali s príjemnou
myšlienkou, že sa do nej vrátime až o deväť dní, lebo máme jesenné
prázdniny.
Zo soboty na nedeľu som spala (ehm-ehm) u spolužiačky. Nie
len ja, bolo nás tam osem, pozerali sme filmy a ohovárali spolužiakov. Teda,
to druhé bolo po dánsky, takže ja aj Talianka sme to viacmenej len pozorovali
a snažili sa zachytiť čo najviac slovíčok.
A inak prázdninujem tak lenivo. Dlho spím (to som už
naozaj potrebovala), iba sa tak flákam doma, občas pozriem dáky film. Ale zajtra
skoro ráno vyrážame do Kodane, kde budeme až do konca týždňa. A to sa teda
ozaj teším, lebo aj keď som strávila v Kodani len jeden deň pred pár rokmi,
stále mám odtiaľ pekné spomienky a to meste vo mne zanechalo silný dojem. Tak
sa mi snáď aj na druhý krát bude páčiť tak ako naposledy.
A teraz šup-šup do postele, Katka, zajtra skoro vstávaš!
Tak sa teda už len rozlúčim a poprajem Vám príjemný zvyšok týždňa a
úspešný začiatok toho ďalšieho J
Hej hej,
Čeky
PS: Bola mi položená otázka, že prečo vždy na konci píšem to
„hej hej“. Tak mi napadlo, že sa nad tým zamýšľa možno viac ľudí a bolo by
dobré to vysvetliť. Hej je po dánsky ahoj a pri stretnutí sa používa raz,
pri lúčení sa používa dvakrát. Tak, záhada je vyriešená a ja môžem ísť pokojne spať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára